Hovorí sa, že práca šľachtí človeka. Existujú historické skúsenosti, že je to tak. Napríklad revitalizácia krajiny v USA po Veľkej hospodárskej kríze v 30. rokoch minulého storočia potvrdila významný vplyv práce na správanie ľudí, ich psychiku, vitalitu, pozitívne myslenie i zníženie kriminality. Pri práci s hlinou, kameňom a drevom priamo v krajine človek vidí zmysel svojej činnosti, zvlášť ak je potrebná pre spoločnosť. Toto sa potvrdilo aj počas realizácie Programu revitalizácie krajiny v rokoch 2011-12, na ktorom pracovalo viac ako 7 tisíc predtým nezamestnaných ľudí.
Zanedbaná poškodená krajina na Slovensku plodí nielen povodne, ale aj sucho, nedostatok vody, zníženú produkciu potravín, nižšiu biodiverzitu, ale aj agresívnu náladu ľudí. Ak chce byť Slovensko v budúcnosti konkurencieschopné, environmentálne bezpečné, sociálne spravodlivé, ekonomicky prosperujúce a kultúrne zrelé, potrebuje masovo obnovovať poškodenú lesopoľnohospodársku i urbánnu krajinu. To dáva príležitosť pre desaťtisíce dlhodobo nezamestnaných, ktorí stratili prácu, ale aj tým ľuďom, ktorých spoločnosť vníma ako lenivých či neschopných (Rómovia, bezdomovci, väzni a pod.). Ak nechce štát zažiť ďalšie živelné pohromy ako sú povodne, sucho či lesné požiare, mal by sa okamžite vrátiť k Programu revitalizácie krajiny a dať tisícom ľudí príležitosť, aby mohli za minimálnu mzdu pracovať na obnove poškodených častí svojej krajiny.
Na záver roku 2012 som sa z médií dozvedel, že strategickou prioritou vlády je voda. Nechápem preto, prečo rezort hospodárstva investuje viac ako 500 miliónov eur do priemyselných parkov na vytvorenie niečo cez 4 tisíc pracovných príležitostí v chudobných regiónoch Slovenska. Za tieto peniaze je možné na tri roky zamestnať viac ako 30 tisíc ľudí, ktorí dokážu polovicu poškodenej krajiny Slovenska zrevitalizovať tak, že v nej bude väčší pocit bezpečia s dostatkom vody pre ľudí potraviny, priemysel a samozrejme prírodu s výdatnosťou viac ako 10 kubických metrov za sekundu.
Dnes Vodohospodárska výstavba požiadala vo Zvolene o územné rozhodnutie na výstavbu priehrady Slatinka. Výstavba presiahne 200 miliónov eur. Za tieto peniaze sa dá celé povodie Hrona zrevitalizovať a dať pritom prácu viac ako 10 tisíc nezamestnaným v obciach povodia Hrona, ktorí svojou prácou v poškodených častiach krajiny vytvoria podmienky, aby sa zvýšili minimálne prietoky na Hrone o viac ako 4 tisíc l/s a nie iba o 700 litrov sekundových. Spomínaný štátny podnik má pripravenú ďalšiu, ešte kontroverznejšiu výstavbu priehrady Tichý Potok na rieke Torysa za 332 miliónov eur. Za tieto peniaze sa môžu zrevitalizovať povodia Torysy, Hornádu i Popradu s vytvorením výdatnosti vodného zdroja viac ako 6 tisíc litrov sekundových preľudí i prírodu na celom Šariši, Spiši i v Above. Navyše by zo zdevastovaných Levočských vrchov vznikla rajská záhrada pre faunu, flóru i samotného človeka. Zo spomínaných peňazí by sa ušlo aj na revitalizáciu vodozberných území vodných nádrží Veľká Domaša i Zemplínska Šírava. Aby priehrady nevysychali a zlepšovali si kvalitu vody i rozvíjali služby pre rozvoj turizmu. Na tom by mohlo pracovať takmer 20 tisíc ľudí, ktorí v súčasnosti nemajú prácu.
Pán premiér pridelil úlohu ministrovi pôdohospodárstva urgentne vypracovať program zamestnanosti pre vidiek. Snáď si to pán minister všimne, že zmenou priorít vlády, a to bez potreby cucania ďalších peňazí od daňovníkov, je možné vytvoriť už zajtra viac ako 60 tisíc pracovných príležitostí. Okrem iného, tento program by ušetril viac ako 200 miliónov eur za neplatenie sociálnych dávok a možno ďalšie desiatky miliónov eur na znížení nákladov za liečenie ľudí, ktorí nepracujú. Prečo? Jednoducho preto, lebo ľudia, ktorí pracujú, sa zdravšie stravujú, pijú menej alkoholu a udržiavajú si pracovné návyky. No, čo poviete na takýto 20 % zisk pre štátny rozpočet?
