Výsledkom devastácie prírody bol úbytok zrážok a štát Maharašthra stál blízko hranice, za ktorou bola púšť. V roku 1972 sa situácia s vodou až tak vyostrila, že úhrn zrážok dosiahol sotva 70 mm. Kto mal nohy z regiónu utekal. Krajina nedokázala zabezpečiť potraviny pre ľudí. Podobný príbeh zažili Aztékovia na mexickom polostrove Yucatán. Tu v 9-tom storočí prestalo pršať a hlavným zmyslom vysoko organizovanej spoločnosti Aztékov bolo mať vodu a potraviny. V obidvoch prípadoch devastácia prírody dosiahla hranicu úplného úpadku. Tak ako Aztékovia v 9-om storočí i Indovia v 20-om storočí sa začali orientovať na prehlbovanie studní. Kultúra Aztékov napokon skolabovala a vedci sa doteraz sporia, ako zanikli.
Indický štát Maharasthra má však úspešný príbeh. Ten súvisí s švajčiarskym misionárom Bacherom, ktorý v čase najväčšieho sucha pomáhal kopať studne, aby domorodci mali dostatok vody pre seba i potraviny. Misionár veľmi rýchlo pochopil, že táto cesta vedie ešte k väčšiemu úpadku. Tiež pochopil, že oveľa dôležitejšie je vodu v krajine obnovovať, ako ju využívať. To bol počiatok štartu obnovy poškodenej krajiny i vody. Po 15-tich rokoch realizácie programu situácia je viac ako optimistická. V krajine je z roka na rok viac a viac vody pre človeka, potraviny, prírodu i dokonca pre klímu. Vysušené regióny naberajú dych ekonomickej prosperity i znovuzrodenia pôvodných hodnôt, ktoré zdevastovaním prírody sa takmer vytratili.
Príbehy o vysušených krajinách v rôznych kútoch sveta sú známe. Vieme aj to, že sebavedomé kultúry sa dopracovali k úpadku usilovným vysušovaním krajiny. Touto cestou sa uberá aj Slovensko v srdci Európy, podobne ako všetky krajiny Európy, nevynímajúc Cyprus. Extrémy v počasí, častejšie a extrémnejšie povodne, suchá i náhle zmeny v počasí sú dôkazom tejto cesty. Vedci vyrátali, že táto zmena v nasledujúcich 20-tich rokoch bude stáť ekonomiku Slovenska 36 mld. eur. Ak by Slovensko využilo ročne 200 mil. eur z eurofondov a vytvorilo prácu pre 33.000 nezamestnaných, aby pracovali na obnove poškodenej krajiny, Slovensko by sa stalo najprosperujúcejšou krajnou Európy s úspešným príbehom trvalo udržateľného rozvoja, ako je možné zadržiavaním dažďovej vody v krajine obnovovať nie len prírodné zdroje, ale rozvíjať ekonomiku a dávať ľuďom dôstojnú prácu v mieste, kde žijú a chcú žiť. Slovenského daňovníka by to nestalo ani cent. O tom ako, som pisal tu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/326404/Politici-nehraju-fer-s-nezamestnanostou.html.
