Za vlády Ivety Radičovej sa rozbehol ambiciózny projekt inovácie komplexnej obnovy vody v malých vodných cykloch, ako základ prevencie pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou. V podstate išlo o to isté, čo je cieľom spomínanej výzvy - dosiahnutie takých inovácií, ktoré dokážu zhodnotiť prírodné zdroje a znížia negatívny dopad na životné prostredie. Cieľom Programu revitalizácie krajiny bolo dosiahnuť ochranu Slovenska pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou, vytvoriť 30000 pracovných príležitostí v horizonte troch rokov a posilniť konkurencieschopnosť regiónov, zvýšiť ich atraktivitu, podporiť rozvoj lokálnej ekonomiky, zabezpečiť environmentálnu bezpečnosť miest a obcí pred živelnými pohromami, rozvinúť technologické inovácie, ktoré by dokázali konkurovať nielen domácemu, ale aj svetovému trhu.
Prečo mal projekt až také ambície a prečo v ňom nová vláda nepokračuje, keď Slovensko, Európa i svet sa blížia k prahu globálnej vojny o vodu? Strategickou surovinou v 21. storočí je predsa VODA! Kto nebude mať vodu, nebude mať nič. Bez vody nemožno ekonomicky prosperovať. Je až neuveriteľné, že toto veľkému počtu na slovo vzatým odborníkom na Slovensku stále ešte nedošlo. Alebo im už došlo, že zosmiešňovaná Modrá alternatíva - zrodená v nerovnom boji vodohospodárov a ochranárov v kampani na zastavenie výstavby priehrady Tichý Potok a pretavená do Programu revitalizácie krajiny - ich až tak dobehla, že jediné k čomu sa vodohospodári dopracovali, je zneužitie politikov na zastavenie inovácie, ktorú potrebuje nielen Slovensko, ale aj iné krajiny?
Je veľmi smutné, že vedecká i odborná komunita vodohospodárov sa zmohla iba na zorganizovanie konferencie, na ktorej jedinou témou bolo, ako je Program revitalizácie krajiny zlý, nesystémový a odborne nezvládnutý. Zrejme im nevadí, že vedecké a odborné konferencie kdekoľvek na svete sa nerobia na tému, ako je niečo zlé, ale ako problém riešiť. Nepoznám prípad v demokratickom svete, aby veda bola platená za zosmiešňovanie konkurenčne schopných riešení. Pritom je to také jednoduché - ak vodohospodárski vedátori a odborníci na Slovensku nedokážu spoločnosti ponúknuť, ako dosiahnuť komplexnú ochranu krajiny pred povodňami či suchom, ako zabezpečiť dostatok kvalitných vodných zdrojov pre človeka i prírodu a teda ako zabezpečiť ekonomickú prosperitu, environmentálnu bezpečnosť a sociálnu spravodlivosť, nezaslúžia si ANI CENT z verejných zdrojov. Alebo má niekto pocit, že toto naši odborníci dokážu?
Pripomínam, že Program revitalizácie krajiny sme naštartovali po tragických povodniach v roku 2010. V tom čase sa vodohospodárska komunita odmietla pripojiť k implementácii Programu a očakávala, že program zlyhá a následne sa „pohrajú" s autormi programu. Ostali však v šoku, keď ich očakávania sa nenaplnili a invencia, komunikácia, tvorivosť, zaangažovanosť, zodpovednosť i prístup obcí a zhotoviteľov revitalizačných projektov skutočne preukázala svoju konkurencieschopnosť. Program vodohospodárom dokázal, že sa dá lacnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie realizovať protipovodňová ochrana, dokonca s pozitívnym dopadom na ďalšie sektory, o ktorých množstvo odborníkov na Slovensku i vo svete len teoretizuje.
V prvom roku realizácie Programu sa vytvorilo viac ako 7000 (v ďalších rokoch bolo ambíciou dosiahnuť postupne až 30000) pracovných príležitostí pre dlhodobo nezamestnaných, medzi nimi aj Rómov. Z nepochopiteľných príčin však vláda Roberta Fica na tlak tých lobistov, ktorým nevonia poctivá práca, ambiciózny a inovatívny Program zastavila. Po chodbách ministerstiev i Úradu vlády sa šíri verejné tajomstvo, že Program je dobrý, ale Kravčík je zlý. Táto nekorektná hra odporcov Programu má zrejme za cieľ zosmiešniť a pošpiniť autorov Programu a samotný Program potom začať realizovať už v inej autorskej konštelácii a samozrejme s iným nastavením finančných tokov - teda s dobrým kšeftom.
Nie je to nič nové pod Slnkom. Takéto nekorektné hry sa robia v celej Európe. Príklad spred ôsmich rokov je toho dôkazom. V roku 2004 bol ponúknutý Bruselu finančne nenáročný projekt „HydroClimateChange", ktorého cieľom bolo ukázať riešenia, že zadržiavaním vody v krajine možno ozdravovať klímu. Hodnotitelia projektu vystavili projektu podobnú známku, ako naši vodohospodári Programu revitalizácie krajiny: „Program je nesystémový, zbytočný, životu nebezpečný, neodborný". A tak projekt nebol podporený. Prešlo len 6 mesiacov a v Bruseli sa objavil ten istý projekt, samozrejme už pod zmeneným názvom a nie za 2,8 milióna eur, ale za 80 miliónov eur. Smutné však je, že ani tých 80 miliónov eur riešiteľom nestačilo na to, aby problém aspoň na lokálnej úrovni vyriešili. Som presvedčený, že taký istý osud teraz čaká aj 225 miliónov eur z výzvy, ktorá údajne má zabezpečiť na Slovensku efektívne zhodnotenie prírodných zdrojov so znížením negatívneho dopadu na životné prostredie.
Takže tu máme tlaky lobistov na zrušenie vládneho Programu revitalizácie krajiny, šírenie klamstiev s cieľom pošpiniť moju osobu a súčasne otvorenie výzvy na vytvorenie zhruba 1200 pracovných príležitostí za 225 miliónov eur (za ktoré možno reálne vytvoriť 10 násobne viac pracovných príležitostí). Som presvedčený, že bude nasledovať ideové vykradnutie aspoň časti Programu revitalizácie krajiny, samozrejme už pod novým názvom - napríklad „Zhodnotenie prírodných zdrojov so znížením negatívneho dopadu na životné prostredie". To všetko ma len utvrdzuje v presvedčení, že naším lídrom ide viac o peniaze ako o ochranu prírodných zdrojov a životného prostredia. Takáto je teda naša kultúra - zabíja akékoľvek iniciatívy prinášať do praxe originalitu, invenciu a komplexnosť v riešeniach.
Koniec - koncov jednoročná realizácia Programu revitalizácie krajiny je historicky nezmazateľná stopa, ktorá sa už nedá zvrátiť. Čím viac sa budú vodohospodári venovať zosmiešňovaniu tohto programu, tým väčšej hanbe budú v budúcnosti čeliť. Mimochodom, v tomto roku bolo v štátnom rozpočte plánovaných 10 miliónov eur na pokračovanie Programu. V jeho rámci malo len v tomto roku dostať prácu ďalších viac ako 1000 nezamestnaných. Napokon prácu nedostal nik. Blíži sa koniec roka a v zmysle zákona o verejnom prístupe k informáciám bude potrebné zverejniť odpočet využitia týchto peňazí daňových poplatníkov.
Keďže sa v súčasnosti cielene ubíja akákoľvek inovácia a konfrontácia riešení, v praxi sa ukazuje, že nevieme riešiť problémy vody komplexne (na Slovensku napríklad problém s vodnou nádržou Domaša). Výsledkom je tak čoraz väčšia náchylnosť prostredia na živelné pohromy - teda častejšie a extrémnejšie povodne či sucho, úbytok biodiverzity a následná nestabilnosť socioekonomického prostredia. Žiaľ, na Slovensku je dosť veľká armáda ľudí, ktorým vyhovuje neefektívnosť vodného hospodárstva. Žeby práve v tom bol kód spolupráce slovenských lobistov s bruselskými úradníkmi pri likvidovaní slovenskej iniciatívy pre údajné porušenie európskej legislatívy pri realizácii Programu revitalizácie krajiny?
