Ak by namiesto regulácie Hornádu v Košiciach sa vodohospodári sústredili na realizáciu zadržiavania dažďovej vody v celom povodí Hornádu, Košiciam by sa navrátila protipovodňová bezpečnosť, Ružínskej priehrade turistická atraktívnosť a celému Spišu by sa zásadne pomohlo riešiť vysokú nezamestnanosť. Za 39 mil. eur je možné vytvoriť na Spiši viac ako 2.000 pracovných príležitostí. Týmto počinom by sa podarilo zatraktívniť Spiš drobnými vodnými plochami i rybníkmi až tak, že by zrevitalizovaná krajina Spiša zásadne zvýšila návštevnosť a s tým potrebu rozširovania služieb. To by prinieslo dlhodobo ďalších viac ako 2.000 pracovných príležitostí v službách cestovného ruchu.
A tak namiesto obnovenia poškodenej krajiny a bahnom zasypanej vodnej nádrže Ružín, investujeme bezhlavo 39 mil. eur do regulácie už zregulovaného koryta rieky Hornádu. Prečo? Údajne odborníci zistili, že povodňové riziká v Košiciach vzrástli, lebo je Spiš viac poškodený. Tak veru, týmto naslovovzatým odborníkom ešte nedošlo, že riešiť protipovodňovú ochranu je múdrejšie od deravej strechy a nie od základu. Ak by viac vody ostalo v povodí, Košice by sa veru nemuseli obávať z povodní. A tak sa veru budú musieť. Aj po zregulovaní zregulovaného Hornádu, lebo voda je to veľká potvora. Zo strechy rýchlo stečie a potom robí šarapatu pri základoch.
Revitalizáciu celého Spiša bude treba tak či tak urobiť, lebo aj pri rozšírení, prehĺbení koryta a zvýšení hrádzí sa neodstráňujú povodňové rizíká. Samotná priehrada Ružín kvôli geológii je už aj tak riziková a pri najbližšej veľkej vode nemusí odolať. Odolávať riziku pretrhnutia hrádze dokáže iba vtedy, keď bude znížený nápor povodňových bahnotokov pritekajúcich do priehrady. Keďže to vodohospodári podceňujú, zahrávajú sa s ohňom a nie s vodou!
Prajem si, aby politici zvolení do Košickej župy v novembrových voľbách tento problém prioritne riešili.
