Ibrahim Ibn Jakub At-Turtúší napísal v polovici 10.storočia o Západných Slovanoch: „Slovanské krajiny sa rozprestierajú od Stredozemného mora až po Severné more...sídlia v najúrodnejších krajoch, najbohatších na rozličné obživy. Veľmi usilovne obrábajú pôdu a zabezpečujú si obživeň... V ich krajinách nebývajú hladomory, ktoré by zapríčinili dlhotrvajúce suchá. Skôr naopak. Hlad môže vypuknúť, keď veľa prší". Tvrdohlavým pretváraním a spriemyselňovaním krajiny a kanalizovaním dažďovej vody, hlavne v druhej polovici 20 storočia, sme sa však dopracovali už aj na Slovensku k dlhotrvajúcim suchám.
Slovenský vodohospodársky priemysel o ničom inom nesníva len o vybudovaní ďalších priehrad. Údajne takto chce riešiť povodne i sucho. Momentálne hrajú hry o priehradu Slatinka (200 mil. eur) a Tichý Potok (332 mil. eur), napriek tomu, že iné priehrady vysýchajú (Veľká Domaša, Ružín). Predstava vodohospodárov, že efektívne vyriešenia protipovodňovú ochranu i sucho Slovenska budovaním ďalších a ďalších priehrad zlyháva. Exemplárnym príkladom tohto fatálneho omylu je malá krajina v Stredomorí - Cyprus (10.000 štvrcových kilometrov). Tam vodohospodári vybudovali za posledných 50 rokov 108 priehrad o objemovej kapacite 330 mil. m3. Keďže to už nestačí, tak vláda cez projekty PPP odsoľuje ročne viac ako 70 mil. m3 morskej vody. To zaťažuje štátny rozpočet 100 mil. eur ročne. Priemerny ročný objem poklesu zrážok (voda, ktorá prichádza z nebies zadarmo) na ploche Cypru presahuje 600 mil. m3. Ak sa nezastaví vysušovanie ostrova, situácia s vodou skolabuje. Možno si privátne spoločnosti mädlia ruky zo ziskov. Je to však ilúzia. Stačí sledovať, čo sa robí na Cypre práve teraz.
Prečo situácia a vodou i ekonomikou kolabuje? Nuž jednoducho preto, lebo poškodzovaním krajiny a čo najrýchlejším rigolovaním dažďovej vody do mora sa jej menej zadrží v pôde, menej jej vsiakne do podzemných vôd, menej sa jej vyparí a zákonite menej skondenzuje. Znižovaním výparu sa ostrov prehrieva a tým sa obmedzuje tvorba zrážok priamo nad ostrovom. Výsledok? Nie len pokles zrážok ale aj neudržateľné financovanie toho, čo prichádzalo z nebies zadarmo vo forme dažďa.
Objem vody obsiahnutý v pôde mnohokrát prevyšuje objem vody v riekach a umelých nádržiach. Nemeckí a švédski odborníci začali túto vodu nazývať "zelená voda." Jeden z propagátorov tohto pojmu vtipne vysvetľuje nezáujem zodpovedných o tento významný objem vody: vodohospodári nevedia túto vodu čerpať, obchodníci predať a politici zdaniť. Predsa však od tejto "zelenej" vody závisí väčšina úrody na celom svete. Viac a tom hovorí príspevok: http://www.npoa.sk/uploads/File/pdf-doc/ozdravovanie-obehu-vody-iv-obecn-noviny-5-3-2013.pdf, ako súčasť prieskumu názorov starostov obcí, v ktorých sa realizoval projekt Programu revitalizácie krajiny.
Za článok "Nezáujem vodohospodárov, obchodníkov i politikov o zelenú vodu" môžete hlasovať tu: http://vybrali.sme.sk/novinky/?page=3.
