Uvádzam zopár faktov: Vejárovitá odtoková plocha cca 50 ha trvalo trávnych porastov. Údaje o výške zrážkového úhrnu nie sú známe. Údajne veľmi intenzívne pršalo cca 30 minút. Projekt sa začal realizovať 20. júna a do chvíle vzniknutej povodne zhotoviteľ projektu stihol zrealizovať 25 drevených prehrádzok o celkovom vodozádržnom objeme do 1000 m3. Podľa odhadov, sa údolím rokliny prehnala povodňová vlna s objemom cca 15.000 m3.
Pohľad do údolia. V pozadí svahy trvalých trávnych porastov so sklonom svahov 15-25%.
Stav vody v potoku deň po povodni. Podľa vyjadrenia starostu potok je počas roka prevažne suchý.
Prvá i druhá hrádzka vydržali nápor vody a naplnili sa kameňmi. Odhadujem, že každá hrádzka zadržala cca 30 m3 kameňa.
Z tretej hrádzky ostalo len horné brvno. Koryto sa prehlbilo o cca 1 m.
V rokline okrem zanesenia hrádzok sa nakopilo množstvo konárov a biomasy, na ktorých sa zachytávali kamene a bahno.
Napoly utopená hrádzka v naplávených sedimentoch...
Plná hrádzka sute a zachytených konárov na hrádzke...
Sedimantami úplne plná hrádzka bez poškodenia...
Sedimentami úplne plná, čiastočne poškodená hrádzka...
Sedimentami naplnená hrádzka bez poškodenia s detailom sedimentov...
Naplnená hrádzka sedimentami a konármi, ktoré zachytili ďalšie sedimenty, cca 0,5 m vyššie ako je vrch hrádzky.
Utopená hrádzka, na ktorej sa zachytili ďalšie konáre a suť...
Konáre navrstvené na ďalších hrádzkach utlmili stekanie kameňov...
"Utopená" hrádzka v naplavených sedimentoch...
Vytrhnutá a odhodená hrádzka na breh...
Nakopené konáre a suť na hrádzkach...
V priestoroch hrádzky nakopené kamene a presmerovaný potok. Podľa odhadov v rokline vybudované hrádzky zadržali viac ako 500 m3 sedimentov a súte. Bez týchto hrádzi by sedimenty boli splavené do obce.
Otázkou však je, či sa mohlo urobiť viac pre ochranu obce. Určite áno. Realizovaný projekt má vytvoriť viac ako 30.000 m3 vodozádržných opatrení, čo znamená v priemere 6.000 m3 mesačne. Zrealizovaných bolo iba necelých 1.000 m3.
Ďalšou otázkou je, či stačí robiť opatrenia v rokline. Odpoveď je jednoduchá: NIE! Stekanie dažďovej vody z poľnohospodárskej krajiny spôsobilo dramatický nárast prietoku v rokline. Tu sa opäť potvrdzuje, že prevenciu pred povodňami je nevyhnutné robiť z hora nadol. Zhotoviteľ si to zjednodušil. Začal realizovať hrádzky v rokline a podcenil riziko prítoku dažďovej vody z poľnohospodárskej krajiny do rokliny, ako to napríklad robia v obci Demjata, či Ožďany: (http://kravcik.blog.sme.sk/c/271329/Protipovodnova-prevencia-postavena-na-vytvarani-mokradi.html, http://kravcik.blog.sme.sk/c/271333/Protipovodnova-prevencia-v-polnohospodarskej-krajine.html
Poškodenie poľnohospodárskej krajiny je evidentné a tam sa zatiaľ žiadne opatrenia neurobili. Údajne zhotoviteľ projektu sa chystá aj na to.
Povodňová vlna v rokline bola vytvorená intenzívnym stekaním dažďovej vody po trávnatých žľaboch...
...a po cestách v poľnohospodárkej krajine
v pozadí Nová Ľubovňa
Príklad z Novej Ľubovne jednoznačne upozorňuje všetkých, ktorí realizujú projekty protipovodňovej prevencie, že práce sa majú vykonávať z hora nadol, teda od hrebeňa do údolia a rokliny. Nedodržanie tohto princípu spôsobi pri intenzívnych dažďoch presne opačný efekt. Ak sa realizujú projekty opačne v prípade intenzívnych dažďov sú zrealizované opatrenia v rizikovom režime, ako vidieť výsledok prechodu povodňovej vlny v Novej Ľubovni.
Počas monitoringu som si všimol, že starostovia majú ambíciu realizovať projekty takmer v celom katastri po trošku, nie v potrebnom objeme v danej lokalite. Pripomínam, že ak v danej lokalite je rizikový objem povodňovej vlny napríklad 10.000 m3, potom je potrebné zrealizovať celých 10.000 m3 vodozádržných prvkov v danej lokalite. Tým bude protipovodňová ochrana bezriziková. Ak sa v danej lokalite zrealizuje len polovica vodozádržných prvkov a ďalšia polovica bude zrealizovaná na inej lokalite, potom obidve lokality budú naďalej povodňovo rizikové.
Záver:
Napriek malému objemu zrealizovaných protipovodňových opatrení, projekt prispel k zmierneniu povodňového rizika pre obec. Ak by sa projekt nezačal realizovať, situácia pre obec by bola ešte horšia, pretože kamene, bahno i konáre, ktoré ostali hore v rokline na vybudovaných hrádzkach by voda priniesla do obce. Riešením je dobudovať celý systém vodozádržných prvkov na objem cca 15.000 m3 hlavne v poľnohospodárskej krajine, aby táto voda nestekala do rokliny. V rokline dobubodať systém garnisáži, ako to zrealizovali v Povinnej na Kysuciach (http://kravcik.blog.sme.sk/c/271014/Projekty-protipovodnovej-prevencie-rastu-ako-huby-po-dazdi.html), aby na nich sa zachytávala suť a sedimenty a postupne sa dno zanieslo.
