Z úst vodohospodárskych expertov v poslednom období veľmi často zaznieva, že revitalizácia krajiny je iba doplnkovým opatrením pred povodňami. Otázkou je, čo je zásadné a čo doplnkové v ochrane pred povodňami. Nuž ako to je, potrebujeme viesť spoločenskú i odbornú diskusiu, aby sme mali dostatok informácii ako efektívnene nastaviť ochranu pred povodňami. Potrebujeme viacero príkladov, aby sme vedeli porovnávať finančnú i technologickú efektívnosť. Tu je príspevok k tejto diskusii.
Údolie, z ktorého vyteká maličký potôčik a vlieva sa do Jakubianky, sa v celej dlžke 400 metrov v intraviláne reguluje.
...a nad reguláciou sa realizuje projekt revitalizácie poškodenej časti krajiny.
Z poškodených častí lesov a lúk, z ktorých sú nádherné výhľady aj na Ľubovniansky hrad, steká po intenzívnych dažďoch do údolia množstvo dažďovej vody a vytvára nebezpečnú povodňovú vlnu, ktorá už viac krát ohrozila obec.
Prečo? Lebo do údolia sa zlievajú potôčiky hlbokými eróznymi brázdami, v ktorých trčia aj obnažené geologické vrstvy, náchylné na eróziu...
V čase prívalových dažďov sú kamene, skaly, hlina, bahno i konáre z poškodených častí krajiny odplavované údolím do obce...
Na ceste údolím unášaný materiál upcháva priepusty a spôsobuje vyliatie vody z koryta. Najviac priepustov je zvyčajne v obci, kde na ich upchaní sa podieľajú pritečené konáre pomiešané bahnom i štrkmi. Toto je jeden z mostných "klenotov" ktorý sa vplyvom priečneho piliera v potoku zaručene upchá konármi a bahnom a spôsobí lokálnu záplavu, samozrejme ak nebude robená revitalizácia nad úpravenou časťou koryta.
Našťastie sa to na tomto potoku v Jakubanoch nestane, lebo nad reguláciou sa realizuje projekt revitalizácie, s ktorým síce regulácia nerátala, ale vďaka Programu revitalizácie krajiny sa realizuje. Projekt zásadne prispeje k splošteniu povodňovej vlny a jej očisteniu od zerodovaného a splavovaného materiálu. Revitalizácia poškodenej častí krajiny spomalí prítok dažďovej vody do koryta potoka, utlmí kinetickú energiu toku a namiesto odnášania sedimentov i zvyšku drevnej hmoty do obce, ho bude ukladať v zrealizovaných objektoch nad obcou. V údolí potôčika nad obcou je vybudovaných už 112 masívnych hrádzi, vysokých 1,5 až 2,5 metrov. Hrádze pôsobia ako sito na nečistoty, takže do obce pritečie sploštená povodňová vlna bez sedimentov a nebezpečných konárov, ktoré sa podieľajú na upchávaní priepustov a vylievania potoka.
Po prvej búrke zanesená hrádza bahnom i štrkom. V jednej z nich (cca 1,8 m vysoká) je už viac ako 1 meter sedimentov.
...v iných je menej sedimentov, lebo boli vybudované neskôr.
Celkovo je v údoliach vybudovaných 112 takýchto objektov a podľa predbežného odhadu majú celkovú objemovú kapacitu viac ako 20.000 m3.
Hrádza je vyššia ako vodný majster, ktorí velí čate vodných robotníkov, ktorí sú priamo z miestnej rómskej osady. Vodný majster tvrdí, že skvele pracujú a nevymenil by ich za nič. Slovenskom poletujú zaručené správy, že rómovia nechcú pracovať. Vodný majster tvrdí, že v Jakubanoch to neplatí a že ak by bola príležitosť revitalizovať krajinu v celom chotári Jakuban, mohlo by sa na prácach zamestnať aj niekoľko desiatok dlhodobo nezamestnaných chlapov z rómskej osady.
Kolová hrádza viac vysoká cca 2,5 metrov...
Zhotoviteľ projektu ing. Ilkovič pri kontrole hrádzi.
...prvé sedimenty v kolovej hrádzi.
Na hranici extravilánu a intravilánu sa buduje betónová hrádzka, od ktorej sa reguluje miestny potok až po sútok do Jakubianky o dĺžke 400 metrov.
Regulácia potoka je z betónových panelov a z polovegetačných tvárnic. Zvláštne je, že takýto typ úpravy v starších krajinách EÚ sa už nepoužíva. Nechápem prečo takýto typ projektu potom financuje EÚ, keď je to v rozpore s EÚ Rámcovou smernicou o vode.
Regulácia v hornej časti potoka zrýchľuje kulmináciu povodňovej vlny v dolnej časti úpravy a to môže spôsobovať upchávanie na prekážkach, teda na mostoch a spôsobiť záplavu. Našťastie vybudovanie 34.000 m3 vodozádržných objemov nad reguláciou potoka tomu zabráni.
Tento konkrétny príklad potvrdzuje, že revitalizácia má zásadný vplyv na ochranu pred povodňami a že doplnkovým riešením v tomto prípade je regulácia potoka. Regulácia potoka bez revitalizácie nezabezpečuje protipovodňovú ochranu Jakuban, ale revitalizácia krajiny bez regulácie potoka protipovodňovú ochranu Jakubian zabezpečuje.
Je to však téma pre výskum, aby tieto "laické" názory buď potvrdili, alebo vyvrátili. Je tiež výzvou pre výskum robiť aj analýzy finančnej efektivity jednotlivých typov opatrení, aby verejnosť mala dostatok informácii o efektívnosti vkládaných investícií do protipovodňovej ochrany.
