Tento týždeň sa mi podarilo navštíviť typickú obec v Karpatoch. Vybral som sa na lúky cez roklinu, aby som spoznal kus krajiny nie len z "vtáčej" perspektívy, ale aj z vnútra. Pozývam vás na túto prechádzku, aby sme sa poznali krajinu aj z vnútra, ako je doráňaná i ako jej ubližujeme.
Takýto pohľad na krajinu z vonku je do údolí ktorejkoľvek riečky nie len v Prešovskom kraji. Na výstup roklinou som sa vybral napravo do údolia, ako končí obec. Je to údolie, ktoré v týchto dňoch je úplne suché a má znaky povodňovej devastácie...
Hlboké zerodované koryto s množstvom štrku, podomletými svahmi, spadnutými stromami i zosuvmi pôdy zrejme môžeme stretnúť v akejkoľvek rokline, kdekoľvek na Slovensku. Tieto suché rokliny sú zdrojmi bleskových povodní menšieho i väčšieho rozsahu v závislosti od plochy, z ktorej zbierajú dažďové vody. V údoliach pod roklinami sa nachádzajú malebné dedinky a nie len v Prešovskom kraji...
Na spadnutých i do rokliny zosunutých stromoch sa počas povodňovej vlny zachytili pne, kamene i štrk...
Koryto prehlbené o viac ako 2 m. Balvany spadnuté zo svahov...
Podomleté brehy i zosunuté svahy...
Obnažené korene stromov pre najbližšej povodni asi už nevydržia...
Na okolitých svahoch množstvo eróznych rýh...
Suché konáre nazbierané na padnutých stromoch a na nich zachytené sedimenty...
Podľa štruktúry poukladanej trávy a vyzbieraných suchých konárov je zrejme, že roklinou pretiekla povodňová vlna asi 1,5 m vysoká...
Povodňová vlna podmývala svahy a spadnutú zeminu odnášala údolím do dedinského potoka...
Na vzpriečených stromoch sa zachytávala biomasa a to vytváralo "bobrie" hrádze, ktoré sa naplňali pritekajúcou vodou a zeminou...
Po ich naplnení sa trhali a zvyšovali povodňové riziko...
Dno rokliny prehlbené o jeden až dva metre...
V bobrej hrádze sa pod tlakom vody vytvorila diera a zintenzívnila eróznu činnosť v rokline. Zbytky "bobrej" roztrhnutej hrádze sa nachádzajú 50 metrov pod rozsiahlymi pasienkami...
A toto je erózna rýha už na pasienkoch, cca 100 metrov od rozvodnice vodozbernej oblasti...
Do eróznych rýh bežne vstupuje státo za vodou, lebo široko ďaleko jej nieto. To zvyšuje účinky devastácie pôdy...
Erózna rýha hlboká viac ako 2 metre. Vľavo na obzore stádo kráv, ktoré sa pasie na vyschnutých pasienkoch...
A tu je začiatok stekania dažďovej vody eróznou ryhou, ktorá zbiera dažďové vody a odvádza ich do rokliny. Ak by dažďová voda ostala na pasienkoch, zrejme by nikomu neublížila. Bola by pre stádo kráv lepšia pastva i vody pre napájanie dobytka...
Stádo kráv na vyschnutých pasienkoch bez vody...
A tu začínajú púť dažďové kvapky, ktoré nestíhajú vsiaknuť do zhutnenej pôdy, ale stekajú do rokliny, ktorú sme navšívili. Takto vyzerá vonkajší pohľad na krajinu. Je síce vysušená, ale pri letmom pohľade nevidno roklinu, ktorá je zdevastovaná. To čo sa dialo vo vnútri krajiny v čase povodní, ktorú sme navšívili bežne nevnímame. V každom chotári zo 666 obcí Prešovského kraja je takýchto roklín minimálne desať. Keď sa tie rokliny nechajú poškodené naďalej, Prešovský kraj sa zaručene povodniam ani suchu nevyhne. Odborníci potom budú vykrikovať, že treba stavať priehrady.
Prešovský kraj potrebuje vodu. To je fakt. Krajina i potoky vysýchajú, lebo je poškodená. Preto sa kompetentní za stav vody v krajine za každú cenu rozhodli postaviť priehradu Tichý Potok, namiesto opravy poškodenej krajiny. Možno z tej vody sa ujde aj krajine i kravičkám na Bardejovsku, Svidnícku, či Humensku. Ja len nechápem prečo je problém pochopiť, že keď na Bardejovsku, Svidnicku, či Humensku zadržia viac dažďovej vody v chotári, nebudú mať povodne, ani sucho. Budú mať dostatok vody v chotári pre ľudí, prírodu, potraviny i zdravú klímu. A navyše nebudú potrebovať za drahé peniaze kupovať vodu z priehrady na Tichom Potoku.
Zdá sa, že na Slovensku nestačí mať zdravý sedliacky rozum. Údajne výpočty „odborníkov" hovoria, že lepšie stavať jednu priehradu za 332 mil. eur, ako opraviť poškodenú krajinu v chotároch Prešovského kraja. Za spomínaných 332 mil. eur sa totiž dá celý Prešovský kraj tak opraviť, že v ňom nebudú ani povodne ani suchá. Na tom by mohlo pracovať 5 rokov viac ako 10.000 ľudí a z Prešovského kraja by sa stala rajská záhrada a nie povodňami ohrozované vyschnuté strašidlo.
No veru, kto to kedy videl opravovať poškodenú krajinu. Z toho sa nedá kradnúť a to je na Slovensku neslýchaná vec. To, že v Prešovskom kraji je takmer 20% nezamestnaných, to v Bratislave nikoho netrápi. Netrápi to ani regionálnych lokajov, ktorým sa ujdú omrvinky z výstavby priehrady. Oni považujú ľudí z nízkou kvalifikáciou za nezamestateľných. To, že títo nezamestnateľní ľudia v Prešovskom kraji by mohli pracovať na vlastnej bezpečnosti, to tiež nikoho nezaujíma. Ich akurát tak zaujíma, ako zakšeftovať na výstavbe priehrady Tichý Potok.
