V Tamere sa už viac ako 30 rokov rozvíja komunita pre alternatívne ekoriešenia. Medzinárodnú pozornosť Tamera upútala až príchodom Seppa Holzera z Rakúska, ktorý od roku 2007 pomáha rozvíjať miestnu komunitu prostredníctvom permakultúry - podobne, ako to robí na svojej horskej farme v Rakúsku (http://www.krameterhof.at).
Vodné sympózium sa začalo emotívnym príhovorom Seppa Holtzera, v ktorom spomínal na svoje začiatky v komunite v Tamere. Pripomenul, že jeho presvedčeniu, že vo vyschnutom prostredí možno získať vodné zdroje, vtedy verila len hŕstka „uletených" ekoaktivistov a priaznivcov alternatívneho spôsobu života. Od roku 2007 sa v Tamere vybudovalo niekoľko desiatok plôch, v ktorých sa zbiera dažďová voda. Tá tak prináša život namiesto toho, aby bez úžitku odtiekla do mora.
Takmer všetci účastníci vodného sympózia v Tamere počuli o Novej vodnej paradigme (www.vodnaparadigma.org) - riešeniach prevencie pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou zo Slovenska - prvý krát až v mojej prednáške. Najväčším objavom pre účastníkov sympózia bol vzťah vody a Slnka popísaný Novou vodnou paradigmou a že to sa nepremieta do programov trvalo udržateľného života. Taktiež ich pozitívne šokovalo, že je možné v priebehu desiatich mesiacov vytvoriť retenčnú kapacitu zadržiavania dažďovej vody v krajine s objemom 10 mil. m3, pričom do vybudovania vodozádržných prvkov sa podarilo zapojiť viac ako 7 000 nezamestnaných.
V diskusii som musel odpovedať na množstvo otázok. Mal som dobrý pocit, že Slovensko vďaka vládnemu Programu prevencie pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou, ktorý sa začal realizovať minulý rok, patrí medzi svetovú špičku vo vodných a sociálnych inováciách.
Súčasťou sympózia boli aj globálne diskusné kruhy, na ktorých sa diskutovalo o vážnych problémoch v Afrike, na Blízkom východe, v Ázii, či Latinskej Amerike. Problém nedostatku vody trápi doslova celý svet. To, čo sa podarilo urobiť v portugalskej Tamere, je inšpiratívnym príkladom pre riešenia problémov súvisiacich s vodou - ide najmä o zabezpečovanie základných potravín, rozvoj lokálnej ekonomiky a samozrejme aj o bezpečnosť či mieru tolerancie.
Ponúkam krátku exkurziu po zrealizovaných projektoch v Tamere...
Takto vyzerá kvapka vody zvnútra (prostredný obrázok). Tam sa začína život všetkého...
Po úvodnej prednáške Seppa Holzera boli organizované terénne obhliadky. Moju skupinu viedol Bernd Mueller, koordinátor oddelenia krajinnej ekológie v Tamere.
Prvé vybudované jazero v Tamere bolo zrealizované v roku 2007. Má rozlohu cca 3 ha a maximálnu hĺbku 7 metrov. Po zimných dažďoch v roku 2008 sa nádrž naplnila. Oponentom, ktorí označovali Seppa Holzera za šarlatána, padli sánky...
V hornej časti jazera je vybudovaný aj ostrov ako súčasť biotopu bez zásahu a takto postupne zarastá... Nad ním bolo v roku 2008 zrealizované ďalšie menšie jazierko. Pod hladinou vôd je vytvorených niekoľko špeciálnych terás pre pásy tŕstia, chránené plytké zóny a stanovištia pre pestovanie vodných a bahenných rastlín a zlepšovanie mikro prostredia pre rozmnožovanie niektorých druhov rýb.
...v ďalších rokoch vznikala kaskáda ďalších a ďalších jazierok na zbieranie dažďovej vody, aby ostala vo vysušenej a zdevastovanej krajine a obnovovala život a obohacovala krajinu.
Súčasťou plánu zavodňovania krajiny je aj výsadba ovocných stromov. Na vytvorených terasách nad jazerami sa vysadilo niekoľko tisíc ovocných stromov.
...postupne samovývojom brehy zarastajú a dotvárajú umelo zrealizované ekosystémy s charakterom na nerozpoznanie - ako keby tam už odjakživa boli.
Jazierka sú tvarovo i veľkosťou rozdielne...
Realizácia celej kaskády vodných plôch a jazierok každým rokom pribúda. Dažďová voda sa v nich zbiera z plochy cca 500 ha, kde ročné zrážky dosahujú v priemere 500 mm a sú sústredené do zimného obdobia. V lete takmer neprší.
Toto sú jazerá vybudované v roku 2010...
v roku 2009...
...a toto je najvyššia nádrž, v ktorej sa s hĺbkou 11 metrov začína zbierať dažďová voda z plochy 50 hektárov a údajne sa do desiatich rokov naplní. Vo vnútri jazera vidno terasy pre diverzifikáciu hĺbky jazera.
Takého sú scenérie rôznych druhov lekna na hladine pozbieranej vody v pôvodne vysušenej krajine (rastú ružové, žlté, biele, červené)...
...až to láka k meditácii. Bežne možno stretnúť "vodné víly" aj so živými kvetmi vo vlasoch.
Súčasťou projektu je aj pestovanie zdravých ekologicky čistých potravín, ktoré sa potom ocitnú na stoloch počas konferencií, seminárov, či workshopov. Aj my sme jedli úplne vegánsku stravu zo záhrad a žalúdok ju prijímal veľmi dobre.
Bývali sme na úžasnom mieste - na vŕšku asi 4 km vzdialenom od údolia s nádhernou vežičkou...
...a samozrejme s jazierkom v záhrade a s nádherným výhľadom na všetky svetové strany.
Toto je časť poškodenej krajiny, ktorú vidno priamo z terasy a čaká na svoju obnovu.
S nádherným pohľadom na zapadajúce Slnko...
...a až gýčovú dúhu.
V oblasti údajne od minuloročného augusta nepršalo, no počas troch dní sympózia sa tak stalo. Ktovie, či preto, že na sympóziu sa objavil aj vyvolávač dažďa. Jedno je však isté - v tejto časti európskeho kontinentu prší len v zimnom období a to preto, lebo v zime ešte nie je tak silná produkcia citeľného tepla z vysušeného Pyrenejského polostrova.
Mrakom preto nič nebráni, aby ich vetry priviali nad pevninu. Navyše, zadržaná voda v krajine sa vyparuje, ochladzuje prostredie, vytvára mráčiky a tie po kondenzácii tvoria ďalší dážď. Aké príjemné by bolo mať takýchto projektov aj na Slovensku viac, nielen to, čo sa podarilo vybudovať minulý rok. Aby sme u nás mali menej extrémov - teda aj menej sucha v prostredí, kde žijeme. Návrh Programového vyhlásenia novej vlády signalizuje, že v revitalizácii našej krajiny by sa mohlo pokračovať. Kiež by sa tak stalo.
