Po nedávnom nevkusnom betónovaní mestských parkov za 10 miliónov eur, stačilo kreatívne motivovať občanov Košíc, aby sa parky skutočne stali súčasťou mestského života. Nestalo sa tak. Napríklad šachové stolíky v parkoch v blízkosti hlučných ulíc mi pripomínajú 80-té roky minulého storočia v Moskve. My sa však možno dožijeme motivácie hrať šach v prostredí s vysokou koncentráciou hluku, smogu a prachu. Toto nezažila ani Moskva. Pripomína mi to znaky socialistického realizmu na pozadí dymiacich komínov. Ak to má byť trend európskej kultúry, tak sa treba brať preč nielen z Košíc, ale aj z Európy. Verím však, že je to skôr úchylka košickej biedy ducha, ako trend európskej kultúry.
Podobne biedny prejav „kultúry" košického formátu sa zrkadlí v oprave voľakedy slávneho košického Amfiteátra. Za viac ako milión eur povylepovaná schátralá čelná fasáda objektu je fakt hodná pozornosti, pretože svedčí o tom, kam sa kultúra mesta uberá.
Minimálne rozpačito možno vnímať aj prerobené výmenníky tepla na kultúrne body, keď sa vzápätí z médií dozvedáme, že členovia kultúrnych komisií mesta čakajú od občanov, aby im dodávali námety na činnosť v nich. V plnej nahote sa tu obnažuje pozadie masovej kultúry z čias socialistického realizmu, keď sa v kultúrnych domoch organizovala hromadná kultúra. Keďže sme už v inom leveli, tak sa zrejme dočkáme lacného výpredaja objektov po ich jednorazovom použití ako „kultúrnych bodov". Taký istý výpredaj čaká podľa mňa aj objekty, ktoré už dávno mali slúžiť podujatiam v rámci EHMK a dodnes sú v rozostavanom stave.
Na vrchole výpredaja kultúry mesta v tomto roku sa však pohybuje projekt Pentapolitany, ktorý signalizuje skutočnú úroveň úpadku protagonistov kultúry Košíc. Myšlienka nie zlá, aby sa spolu s Košicami ponúkla kultúra celého východného Slovenska Európe. Košice stále sú multikultúrnym fenoménom. Žiaľ, aj tento potenciál ostane nevyužitý. Technokratická predstava navzájom pozliepaných aktivít projektov údajne prezentujúcich mestá Pentapolitany (Levoča, Sabinov, Bardejov, Prešov, Košice) sú dôkazom zúboženej invencie a kultúry bez ducha. Upriamenie pozornosti na unikátny oltár majstra Pavla z Levoče zo 16. storočia, v spojení s premietaním filmu „Obchod na Korze", nakrúcanom v Sabinove, s vystúpením folklórnych a mládežníckych tanečných a speváckych súborov, k tomu vystúpenie rockovej skupiny Gladiátor z Bratislavy a detskej speváckej hviezdy zo Superstar Martina Haricha, inak rodáka z Liptovského Mikuláša, je skutočne nevkusom, ktorý má znaky obchodu s kultúrou na korze.
Očakávať však tvorivý prístup od obchodníkov s kultúrou na košickom korze za europeniaze je príliš naivné. EHMK 2013 pre Košice je realitou surového obchodu s peniazmi. S oplotením súkromných pozemkov vo verejnom Mestskom parku a s vybudovaním prístupovej cesty k obydliu „prominentov". Samozrejme za europeniaze. To je zatiaľ najviditeľnejší prejav celého projektu EHMK 2013. Či si bežný občan Košíc či regiónu východného Slovenska uvedomí súvislosti, o čo vlastne v roku 2013 prichádza, ukáže čas. Snáď košická pospolitosť práve v tomto roku dozreje k sebareflexii vlastnej hodnotovej orientácie. Aby sa nemusela hanbiť pri pohľade do zrkadla pred zvyškom Slovenska i Európou. Či som príliš veľkým optimistom?
