Starí Slovania toto obetné miesto volali „brod". Pre starých Slovanov „brod" bol nielen miestom krvavých orgií, ale zároveň aj veľkým pohrebiskom. Z histórie, vieme, že naši predkovia sa chránili pred ohňom a vodou obetnými darmi bohovi Perúnovi. Tak, ako pre Slovanov bol boh Perún, tak pre Rimanov bol boh Jupiter. Preto výskyt veľkého kultového pohanského miesta v Krásnom (Červenom) Brode môžeme nazvať Červený Rím. To vysvetľuje aj príčinu, prečo na tomto mieste vznikol už v prvých kresťanských časoch veľký baziliánsky monastyr.
V moderných dejinách pod slovom brod rozumieme miesto na rieke, cez ktoré sa dá prejsť povozom. Takže krásny brod by malo byť miesto, ktoré funkčne zabezpečuje prechádzanie cez rieku, ale zároveň priťahuje svojou príťažlivosťou. Ak by som bol starosta spomínanej obce Krásny Brod, tak by som využil tento názov ako marketingový produkt, ktorý pritiahne ľudí do obce a dá punc originality a neopakovateľnosti práve spojením historického i moderného ponímania samotného názvu Krásny Brod.
Na to, aby sme takto rozvíjali obec a dali jej pečať historickej kontinuity, by sme však museli pri jej rozvoji hľadať korene vlastnej identity a tie vtlačiť do konkrétnych riešení, ako hodnotovú orientáciu s dávkou originality, jedinečnosti a neopakovateľnosti. To však predpokladá vyššiu úroveň kultúry vnímania súvislostí, rozhodovania i projektovania napríklad ochrany obce pred ohňom i vodou. Historické obety Perúnovi však v tejto obci v súčasnosti vystriedala barbarská regulácia koryta miestneho potoka. Pohanské obdobie tak s vyše 1200-ročným odstupom nahradilo obdobie barbarov. Regulácia potoka v Krásnom Brode za takmer 1,4 mil. eur, financovaná z eurofondov i štátneho rozpočtu, sa ani inak, ako barbarskou, nazvať nedá. Odporúčam do pozornosti hlavne dlažbu potoka a ohrady okolo celého toku, čo s brodom pri všetkej skromnosti nemá nič spoločné.
Spomínam si na vášnivé debaty v 80. rokoch minulého storočia na akadémii, keď sa k nám zo sveta predierali vedecké články o nevyhnutnej potrebe ekologickej revitalizácie vodných tokov. Prešlo 30 rokov a betónová regulácia tokov za nekresťanské ceny nabrala v našich obciach ešte vyššiu úroveň - úroveň nezmyselného barbarstva. Hovorí to o hlbokom úpadku kultúry človeka. V minulosti človek osídľoval údolia pozdĺž tokov, aby mal jednoduchý prístup k vode. Moderná doba však priniesla neuveriteľnú zmenu! To, čo sme v minulosti považovali za zdroj života, považujeme teraz za kanál odpadu.
