Tým ohrievame vzduch prostredia, v ktorom žijeme. Že to nie je pravda? Nuž zabudli sme na základne zákony fyziky, o ktorých sme sa učili už na základnej škole? „Lúče Slnka dopadom na zemský povrch ho nahrejú a od neho sa ohrieva vzduch". Čím je viac vysušená krajina, tým viac sa prehrieva zemský povrch i vzduch nad ním. Prečo? Lebo menej vody na zemskom povrchu i v pôde spôsobuje viac transformovanej energie Slnka na citeľné teplo a naopak. Viac vody v krajine, viac sa jej vyparí a viac energie Slnka sa spotrebuje na výpare vody do atmosféry a preto je príjemnejšie a chladnejšie, aj keď lúče Slnka sú silné.
Najviacej sa vyparuje vody tam, kde je dobré rozvinutá vegetácia, preto v lese je príjemný chládok. Nie nadarmo utekáme v horúcom lete pod stromy, či do lesa, aj keď sme pri vode. Strom je klimatizačné zariadenie. Všímajme si koľko ich likvidujeme v mestách. Údajne zavadzajú kvalite nášho života. Na to aby strom fungoval ako klimatizačné zariadenie, potrebuje dostatok vody. A tu je ďalší hriech našej "dokonalosti".
V novodobej histórii kultúra rozvoja miest sa traduje výstavbou kanalizačných zberačov pod zemským povrchom, ktoré odvádzali odpadovú i dažďovú vodu do najbližšieho potoka. Od tých čias sa technológie odkanalizovávania vôd z miest i obcí sa rozvinuli priam k dokonalosti, ale na tom istom zvrátenom základe: „odviesť dažďovú vodu čo najrýchlejšie do najbližšieho potoka".
A tak každým rokom dažde, ktoré kropia aj tú časť našej matičky Zeme, kde trávime takmer celý svoj život, posielame preč. V Bratislave „len" 20 mil. m3, v Košiciach „takmer" 15 mil. m3 a v Prešove „len 7,2 mil. m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti sa cez vegetáciu vyparovala do atmosféry a udržiavala teplotu prostredia v znesiteľnom stave. Takže milí Bratislavčania, Košičania, Prešovčania i iní mešťania, aby ste vedeli: "odkanalizovávaním dažďovej vody z našich miest a obcí vysušujeme prostredie, kde žijeme a tak si podkurujeme". Týmto dokonale nekultúrnym počinom spôsobujeme uvoľňovanie toľko tepla do atmosféry, koľko sa jej vyrobí vo všetkých elektrárňach na Slovensku za 5 rokov.
Tak si veru podkurujeme pod hrncom, v ktorom žijeme. Žijeme v ilúzii, že to podkurovanie prestane. Garantujem vám, že keď neprestaneme s tým nezmyslom odkanalizovávať dažďovú vodu zo spevnených plôch i striech do najbližšieho jarku a nie do zelen, tak v priebehu 5-tich rokov sa v naších vykachličkovaných a vydláždených kotloch usmažíme. Územní plánovači, architekti, urbanisti, starostovia, primátori neblbnite, dažďová voda je dar boží a patrí naspäť do nebies a nie do odpadového kanála. Ako to urobiť? Inšpirácia je na v príspevku „Rok dažďových záhrad"[1]
[1] http://kravcik.blog.sme.sk/c/251543/2011-Rok-dazdovych-zahrad.html
