Dlhodobé sucho spúšťa nebezpečnú špirálu ešte väčšieho sucha bez mrakov na oblohe s nedostatočnou tvorbou zrážok a ešte intenzívnejším slnečným žiarením. S tým je spojená neznesiteľná horúčava, ktorá sa tvorí premenou slnečnej energie na citeľné teplo, ak v prostredí nie je voda. Najviac tepla sa produkuje z rozsiahlych zaasfaltovaných, zastrešených a odkanalizovaných zemských povrchov. Proste voda je klimatizačné zariadenie planéty zem aj čistič vzduchu. Ak ju odstraňujeme z prostredia kde žijeme, ohrozujeme si vlastné zdravie. Najviac na to doplácajú starí ľudia i deti. Deti navyše aj preto, lebo vysušené prostredie zvyšuje výskyt prachu a peľových zŕn vo vzduchu a naše deti to dýchajú. Toto je hlavnou príčinou zvýšeného počtu astmatikov v mestskom prostredí. Chápe sa to ako prejav modernej civilizačnej doby, no nič sa pre to nerobí, okrem pravidelného uverejňovania štatistík, že pribudli ďalší astmatici.
Keď sa stal primátorom Košíc lekár Richard Raši, tak som sa potešil, že zrejme je to dobrá správa a že nový primátor bude presadzovať územný rozvoj, ktorý bude obmedzovať pečatenie zemského povrchu, aby zem dýchala a prijímala dažďovú vodu a vyparovala ju. Stal sa pravý opak. Primátor mesta Košíc nadviazal na správanie predchádzajúcich lídrov mesta, ktorí svojím rozhodovaním umožňovali zahusťovanie pečatenia zemského povrchu a vysušovať ho. Tým sa viac produkuje tepla do atmosféry, zvyšuje sa prašnosť vzduchu i výskyt alergénnych látok v atmosfére, ktoré naše deti dýchajú.
Prečo? Lebo napríklad zo samotných Košíc sa ročne odkanalizuje viac ako 15 mil. m3 dažďovej vody, za odkanalizovanie ktorej zaplatíme 15 mil. eur. To zvyšuje produkciu tepla z intravilánu Košíc do atmosféry na úrovni trojmesačnej produkcie elektrickej energie vo všetkých elektraniach na Slovensku (10.500 GWh). Ďalším a ďalším zahusťovaním pečatenia zemského povrchu zvyšujeme produkciu ešte väčšieho tepla a znižujeme vlhkosť v prostredí kde žijeme. Košice získali titul Európskeho hlavného mesta kultúry na rok 2013, hlavne preto, lebo vo svojom projekte mali presadzovanie novej kultúry pre vodu, založenej na inovatívnom využívaní dažďovej vody na zlepšovaní mikroklímy i čistoty vzduchu v útrobách mesta. Toto je však z investičného hľadiska nezaujímavý projekt, ale z hľadiska zdravia nenahraditeľný. Človek by očakával od primátora lekára, že takýto projekt bude nie len akceptovať, ale ho aj intenzívne podporovať. Opak je pravdou. Projekt je zrušený.
Navyše primátor Raši schvaľuje ako štatutár stavebného úradu až nebývalo arogantným spôsobom v rozpore s územným plánom, stavebným zákonom i všetkými princípmi verejného záujmu v územnom rozvoji výstavbu bytoviek v prostredí rodinných domov a tým zahusťuje pečatenie zemského povrchu a likviduje v záhradách vsak i výpar dažďovej vody. To urobil aj pri mojom dome, kde na celú plôšku pozemku (382 m2) schválil výstavbu bytovky medzi rodinnými domami. To, že po desaťročia na štvorárový pozemok platil nepísaný zákon stavať rodinné domy maximálne na polovicu z plochy pozemku, to pre terajšieho primátora Košíc neplatí. On ako lekár nechápe, že zeleň sú pľúca mestá a že akákoľvek zeleň aj na súkromnom pozemku prispieva k verejnému zdraviu nás všetkých. O to sa snažia iné mestá v Európe. V Košiciach, Európskom hlavnom meste kultúry je trend, ktorý nepatrí do civilizovanej Európy. Že by toto bol originálny príspevok Košíc ku kultúre európskeho formátu? Ja ako občan mesta Košíc si neprajem takto arogantným spôsobom humpľovať životné prostredie mesta Košíc.
Toto je základová jama novej bytovky v zástavbe rodinných domov na rohu Čermeľskej a Dobšinského ulici.
