Bruselskí technokrati to zrejme neurobia, lebo žijú v ilúzii, že byrokratickými skostnatenými predpismi na kontrolu peňazí z podpory, ktoré smerujú do sektorových politík (sociálna oblasť, poľnohospodárstvo, energetika, životné prostredie, konkurencieschopnosť, inovácie, výskum a pod.), prinesú požadovanú zmenu. Neprinesú! Lebo Bruselom nastavené kritéria nielenže umožňujú neefektívne využívať fondy v jednom sektore, ale dokonca umožňujú v iných sektoroch situáciu zhoršiť. Prečo? Lebo sú postavené na sektorových princípoch. Čo to znamená? Že v jednom sektore prinášajú aký taký úžitok, ale iný poškodzujú respektíve znevýhodňujú.
Napríklad systém podpory poľnohospodárskej politiky zvyšuje riziká povodní. To si vyžaduje ďalšie investície do protipovodňovej ochrany a systém protipovodňovej ochrany je zas tak riešený, že v jednej obci sa zabráni povodni a tá sa posunie na susednú dedinu, kde spôsobí katastrófu a to si vyžaduje ďalšie investície. O tom, aký to ma dopad na verejné peniaze EÚ som písal tu : http://kravcik.blog.sme.sk/c/228189/Povodnami-splachnute-Eurofondy-i-politici.html. Eurofondy na vytváranie pracovných miest nie je možné, pri terajších mechanizmoch využívať, pre ochranu pred povodňami, ani na ochranu i vytváranie vodných zdrojov, ani na ochranu i podporu biodiverzity, ani na prevenciu pred klimatickou zmenou. To si vyžaduje ďalšie a ďalšie peniaze.
Konkrétny príklad? Vodohospodári majú ambíciu postaviť priehradu Tichý Potok za 332 mil. EUR na získanie nového vodného zdroja pre Východoslovenskú vodárenskú sústavu (http://kravcik.blog.sme.sk/c/227203/Nekompetentny-statny-podnik-ublizuje-ludom.html). Vodohospodári chcú peniaze z Eurofondov. Za tie peniaze je možné vytvoriť viac ako 6.000 pracovných príležitostí na 5 rokov, ktoré by mohli v celom povodí rieky Torysa vyriešiť problém povodní, dostatku vody pre ľudí, prírodu i potraviny, zatraktívniť prostredie, rozvinúť v povodí ďalšie sektory, ktoré by zatraktívnili prostredie natoľko, že by sa rozvinul napríklad cestovný ruch, ktorý môže byť súčasťou tradičnej lokálnej ekonomiky.
Keďže sektory nie sú navzájom integrované, aby vznikal synergický efekt z podporených projektov vo viacerých oblastiach, napríklad medzi zamestnanosťou, rozvojom lokálnej ekonomiky, prevenciou pred chudobou, ochranou prírodného i kultúrneho dedičstva, ochranou poľnohospodárstva, podporou chovu rýb, ochranou pred povodňami, podporou obnoviteľných zdrojov energie, prevenciou pred klimatickou zmenou, inováciou i podporou konkurencieschopnosti znevýhodnených regiónov, tak na vyššie popísané integrované riešenie nie je možné získať žiadnu podporu. To si však vyžaduje zásadnú reformu verejných peňazí EÚ a nastavenie efektívnosti kritérií využívania Eurofondov. Otázka je, či je to reálne v dnešnom zbyrokratizovanej Európskej únii.
Poznám viacero projektov, ktoré boli z podpory vylúčené, lebo prinášali viacnásobný úžitok a hodnotitelia ich nevedeli zaradiť do sektoroch. Na to aby boli podporované integrované projekty, malo by byť Bruselom požehnaný záujem presadzovať projekty, ktoré majú viacnásobný úžitok. Ak chce Európa zefektívniť verejné peniaze, bude musieť prejsť ťažkou tortúrou vlastnej reformy a potom je šanca. Zatiaľ tomu nič nenaznačuje, že by bol záujem o reformu z centra Európy. Sú totiž presvedčení, že lepšie mechanizmy sa nedajú vymyslieť. Signály o neefektívnom využívanie verejných peňazí dostávali bruselskí byrokrati minimálne 10 rokov dozadu.
Spomínam si na seminár v roku 2001 v Parlamente EÚ, kde som doslova v prezentácii povedal, že takýto spôsob ako navrhuje Brusel, bude podporovať korupciu v nových členských štátoch EÚ. V roku 2002 som „z veľkej nudy" spravil analýzu podporených projektov na rozvoj znevýhodnených regiónov Slovenska, ktoré jasne dokázali, že podpora projektov bola závislá od toho, kto riadi Ministerstvo regionálneho rozvoja. Výsledkom bolo, že množstvo telefonátov z Bruselu požadovalo ďalšie dôkazy, že to nestačí. Akurát sa táto analýza zneužila na boj o politickú moc na Slovensku. Na týchto malých príkladoch je možné určiť mechanizmus efektívnosti pomoci EÚ na riešenie problémov krajín EÚ.
Aby nám bolo jasné, že nie len Slovensko využíva Eurofondy neefektívne, ale aj iné krajiny ďalej na západ. V roku 2004 bol ponúknutý programu pre vedu a výskum projekt Hydroklimatickej zmeny a ambicióznym rozpočtom 2,8 mil. EUR, ktorý bol nepodporený kvôli nereálnym a ambicióznym cieľom. O 6 mesiacov iná skupina, zastrešená nemeckými výskumníkmi získala na tú istú myšlienku pod iným názvom 80 mil. EUR. Peniaze sa však minuli a problém ostal. Aj toto je dôkaz, že samotný Brusel má problém podporovať princíp konkurencieschopnosti i inovatívne projekty. Aký je odkaz občanom? Spoliehať sa sami na seba a pripraviť sa na to, že bude ešte horšie a potom máme šancu ľahšie zvládať krízové situácie.
