To, že včera na juhu Grécka sa teploty vyšplhali až na +28C je jasný dôkaz bláznivého počasia. Prečo je bláznivé s abnormálnymi zmenami? Bežne počúvame, že je to dôsledok globálneho otepľovania. Zároveň nám niekto podsúva, že globálne otepľovanie je spôsobené zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov CO2 z priemyselnej činnosti. Ozaj je to tak? Ozaj je pravda, že náhle zmeny teploty sú spôsobené vyššou koncentráciou skleníkových plynov v atmosfére?
Minulé som čítal o dôkaze globálneho otepľovania, že CO2 je ako „deka" pod ktorou sa Zem ohrieva. Autor spomínaného „bonmótu" však pozabudol pripomenúť, že deka sa používa na to, aby teplota ľudského tela rýchlo nevyprchala a človek nezmrzol. Už len toto laické prirovnanie naznačuje pomätenosť v názoroch o príčinách klimatickej zmeny. Ak by ozaj príčinou globálnej klimatickej zmeny bolo zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, tak potom v žiadnom prípade by nemohlo dochádzať k tak náhlym zmenám teplôt, ako zažívame aj teraz v strednej Európe. Ak by som mal parafrázovať súvislosť globálnej klimatickej zmeny s dekou, tak mi vychádza, že sa prikrývame stále s tenšou a tenšou dekou. Proste tá deka je deravšia a deravšia.
Ak si pozrieme na teplotnú mapu Európy, vidíme, že Slovensko sa dnes o 3-tej hodine nad ránom nachádzalo na rozhraní dvoch rozsiahlych prúdov. Z centrálnej Sahary prúdil na východnú časť Balkánu až na Ukrajinu teplý suchý tropický vzduch a od severu do západnej Európy prúdil studený arktický vzduch.
Teplotná mapa Európy o 3-tej hodine nadránom 26.12.2010 stiahnutá z: www.wunderground.com/global/EU_ST_Index.html
Otázka znie: Prečo to tak je, prečo dochádza k tak dramatickému pohybu vzduchových más v atmosfére, ktoré môžu v priebehu niekoľkých hodín meniť časovo i priestorovo teploty aj o viac ako 20 C? Odpoveď môže byť pomerne jednoduchá, ak pochopíme princíp „deravej deky". Ak by deka nebola deravá, teplota by sa menila pozvoľnejšie, zimy a letá boli stabilnejšie, jará a jesene vyrovnanejšie. Na rozsiahlych územiach kontinentov sme vytvorili deravú deku tým, že z vysušenej a prehriatej krajiny produkujeme do atmosféry sálavé teplo, ktoré spôsobuje dramatické zmeny v atmosférických prúdoch, aké napríklad zažívame v týchto dňoch. Do sú deravé deky počasia.
Aké je riešenie? Nuž veľmi jednoduché. Zalátať deravú deku znížením produkcie sálavého tepla do atmosféry z „dier v deke". Ako sa to dá dosiahnuť? Jednoducho! Plošným zadržiavaním dažďovej vody opraviť poškodenú krajinu. Zadržaná dažďová voda v krajine bude nie len obnovovať vegetáciu, ale sa bude vyparovať do atmosféry. Práve výpar vody do atmosféry spotrebováva ohromne kvantá solárnej energie, čo znižuje produkciu sálavého tepla do atmosféry. Pripomínam, že na výpare 1 m3 vody sa spotrebuje cca 700 KWh solárnej energie. Slovensko na túto cestu už nastúpilo. Vláda SR prijala Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny (http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18795), ktorého ambíciou je vytvoriť v štruktúrach krajiny vodozádržné opatrenia na jednorazové zadržanie 250 mil. m3 dažďovej vody. Ak bude Vláda SR dôsledná a neupustí od tejto ambície, tak Slovensko bude mať čo ponúkať Európe i svetu, ako zalátať deravé deky počasia.
