Koncom 19-tého storočia sa mestskí radní rozhodli zatraktívniť prostredie severne od Košíc smerom do Čermeľského údolia až po Bankov, ako súčasť vychádzok občanov do prírody. V tom období boli postavené viaceré vilky na Bankove v blízkosti terajšieho hotela Bankov, ktorého história siaha do polovice 19-tého storočia. Ponúkam dobovú kolorovanú fotografiu z roku 1916, ktorá ponúka príjemný pohľad na vilovú zástavbu priamo v lese.
Istou ambíciou nadviazať na túto tradíciu bývania bola snaha rozvíjať v Košiciach ekobývanie s dodržiavaním týchto základných princípov:
Princíp diverzity (ekologický princíp): posilňovať diverzitu bývania i diverzitu využívania prírodných zdrojov so znižovaním energetickej náročnosti domov, využívanie recyklačných systémov v infraštruktúre bývania.
Princíp "kultúrnej a spoločenskej integrity": prostredie bývania pestovať, zveľaďovať tak, aby sa v kultúre bývania presadzovala architektúra posilňujúca sociálnu súdržnosť a vzťahy komunity k danému prostrediu
Princíp tolerantnosti: podporovať prostredie bývania také, ktoré pestuje toleranciu i sociálnu súdržnosť členov komunít
Princíp emancipácie: rozvoj bývania podporovať prostredníctvom priamej zodpovednosti za vlastné prostredie bývania
Princíp solidarity: rozvoj bývania riešiť tak, aby sa posilňovala solidarita
Princíp prijateľných chýb: podpora štruktúr bývania, ktoré minimalizujú hromadenie chýb
V marci 2004 bol procesným spôsobom spracovaný program rozvoja ekobývania s touto víziou:
„V Košiciach sa v roku 2020 bude bývať zdravo, sebavedome, kultivovane, bezpečne v harmonickom zelenom prostredí" s týmito očakávaniami zainteresovaných:
V Košiciach sa bude zdravo, sebavedome, kultivovane a duchovne bohato bývať
V Košiciach budú žiť budovy
Bude sa bývať v harmonickom prostredí
Každý bude mať kľud
Bude sa žiť v bezpečnom meste
Všetky byty budú na slušnej úrovni a budú vyriešené všetky hygienické problémy mesta
Nová generácia Košičanov bude bývať v lepších netradičných formách bývania
Bude najmenej nespokojných ľudí so svojím bývaním
Bude zelené bývanie
Každý bude bývať podľa svojich predstáv a možností
Nebudú žiadne legislatívne bariéry pre kultivované bývanie
Obytné zóny budú priamo napojené na rekreačné zóny
Rómovia budú bývať vo vlastne vystavených domoch
Bude sa bývať aspoň tak ako v roku 2003
Každý bude bývať v dynamickej kultivovanej forme bývania
Bude sa žiť vo vitálnom dynamickom meste s plnohodnotnou relaxáciou
Budú zväčšené pľúca mesta
Tento návrh bol napokon v marci 2003 schválený mestským parlamentom a doposiaľ nebol nikým zrušený, napriek tomu, že sa zo strany ochranárskych mimovládnych i vládnych organizácií vzniesla veľká kritika. V tom čase tento projekt lomcoval košickou komunitou a ambície sa napokon nerealizovali, ale čo je najdôležitejšie lesy sa nepredali a ostali vo vlastníctve mesta, tak ako posledných 700 rokov.
Vybral som si preto lokalitu Bankov na zhodnotenie, ako súčasní politici dodržiavajú princípy ekobýbania v tak citlivom prostredí, ako je Košický lesopark. Lokalita Bankov má jasnú historickú súvislosť a je možné popísať stav v súčasnosti.
Časť lokality Bankov v pohľade z nad hotela Bankov ukazuje, že jedna vilka už neexistuje a medzi dvomi vilkami je rozsiahle stavenisko.
V úplne ľavej vilke vznikol penzión Zlatý Jeleň. To znamená, že došlo zrejme k zmene územného plánu.
Medzi penziónom Zlatý Jeleň a ďalšou vilkou je rozsiahle stavenisko, z ktorého zrejme vyrastie rozsiahla budova.
Ponad vilky vedie chodník, po ktorom som prechádzal veľakrát. V nedeľu ma zastavil majiteľ penziónu, že tam nemám čo robiť, lebo som na súkromnom majetku. Keď som sa opýtal, že či kúpil od mesta chodník v lese, tak po zaváhaní dodal, že ho má v prenájme. Takže pôvodný chodník končí už majiteľom upravený chodník pri penzióne Zlatý jeleň.
Podľa webovej stránky penzión má 7 izieb a 14 postelí. Zo svahu trčia dva rúry a je ťažko identifikovateľné, akým spôsobom penzión má riešené odpadové vody.
Vo svahu pod penziónom je podivne opretá cisterna. Žeby žumpa na odpadové vody? Pokiaľ si pamätám pred niekoľkými rokmi chodník, ktorý ide po pod vilky bol oveľa širší. Odkúpil si majiteľ penziónu časť chodníka? To som sa nestihol opýtať majiteľa, či si môžem dovoliť prejsť aj po chodníku popod vilku a či je to tiež už súkromný majetok.
Vstup do penziónu je od chodníka nad ktorým visí spomínaná cisterna.
Tabuľka pri vchode láka zakazníkov prísť si oddýchnuť" v saune. Zaujímalo by ma, ako má majiteľ vyriešené odpadové vody, ked je v penzióne 7 kúpeľní i sauna.
Ponaučenie:
Košice zrejme nepotrebujú štandartné podmienky, ktoré by jasne definovali podmienky pre rozvoj bývania, či územného plánu. Zrejme v mútnych vodách môžu šafáriť predovšetkým tí, ktorí zrejme môžu "cucať" z mestského majetku. To potvrdzuje príbeh tejto vilky a správanie sa jedného občana, ktorý zrejme robí len to, čo mu dovoľuje prostredie, pretože v meste nie sú štandartné podmienky.
Teraz mi už je viac jasné, prečo v roku 2004 bolo toľko "spasiteľov" s oduševneným záujmom ochraňovať Košické lesy i prírodu. Kde sú teraz všetci tí ochranári z mimovládnych organizácii i zo štátnej správy, ktorí na seminári o rozvoji ekobývania v marci 2004 toľko hanobili štandartné a transparentné návrhy rozvoja ekobývania. Kde sú všetci tí politici, ktorí skladajú sľub, že budú chrániť a zveľaďovať mestský majetok? Kde je Hlavný architekt mesta? A kde je primátor? Vôbec vie o tom, čo sa mu za chrbtom deje v jeho chotári? Alebo mu jedno? Nemá vzťah k mestu, alebo sa na tom sám podieľa na procesnom tunelovaní a ohyzďovaní mestského majetku?
