Súčasný stav
1. Prebytočná dažďová voda z leso-poľnohospodárskej i z intravilánov obcí Spiša rýchlo steká do potokov a na povodňovom chrbáte odnáša všetok ľudský odpad. Každým rokom z odtokových plôch katastrálnych území obcí odteká bez úžitku niekoľko desiatok miliónov m3 dažďovej vody, ktorá prispieva k povodňovým rizikám na jednej strane a na druhej strane v čase v období bez dažďa celé územie je značne vysušené s nedostatkom vody. Príčinou tohto stavu je, že v minulosti došlo k značnej premene predovšetkým poľnohospodárskej krajiny (odstránenie medzi, mokradí a remízok). Boli zrealizované pri využívaní leso-poľnohospodárskej krajiny odvodňovacie systémy a v intraviláne bola výstavba spevnených plôch realizovaná odkanalizovaním cez rigoly, ktoré odvádzajú dažďovú vodu z odtokových plôch, Tento systém vysušuje poľnohospodársko-urbánne prostredie, tým vysušené prostredie má viac presušené prostredie so zmenenou mikroklímou, čo v čase letných horúčav zhoršuje kvalitu života pre občanov.
2. Toto presušené poľnohospodársko - urbárne prostredie zhoršuje kvalitu života pre ľudí, spôsobuje vyššie teploty v letnom období, nižšiu vlhkosť ovzdušia. Krajina trpí suchom s permanentným strese nedostatku vody v jarnom, letnom i jesennom období. Preto prevádzkové náklady na udržanie leso-poľnohospodárskeho produkčného potenciálu Spiša sa stavajú rizikovým faktorom ekonomiky agrosektora.
3. Skanalizované, vysušené leso-poľnohospodárske i urbárne prostredie prispieva k vyšším povodňovým vlnám v údolí rieky Hornád a prispievajú k povodňovým rizikám v obciach pod priehradou Ružín. Povodňové prítoky do vodnej nádrže Ružín sú vyššie ako v minulosti a preto priehrada Ružín sa stáva rizikovým objektom pre potenciálny vznik prielomovej vlny s ohrozením druhého najväčšieho mesta na Slovensku z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je vyšší výskyt extrémnejších zrážok v horských oblastiach povodia Hornádu a druhý dôvod je znížená retenčná schopnosť krajiny, ktorá urýchľuje odtok dažďovej vody bez možnosti vsaku do pôdy. Poškodená leso-poľnohospodársko-urbánna krajina popretkávaná sieťou ciest prispieva k povodňovým vlnám a ohrozuje obce po celej dĺžke rieky Hornád. To znamená, že doterajší systém manažmentu dažďovej vody neakceptuje princíp solidarity so susednými sídlami smerom po prúde.
4. Presušené poľnohospodársko-urbárne prostredie taktiež pôsobí ako prehriata platňa s výstupnými termodynamickými prúdmi v čase tepla a v interakcii s okolitým chladnejším prostredím horských zalesnených oblastí povodia Hornádu spôsobuje vyššiu tvorbu zrážkovej činnosti s extrémnejšou výdatnosťou zrážok v okolitom horskom prostredí. Tento fenomén vytvára väčšie riziká vzniku extrémnych prívalových dažďov v povodí Hornádu. Oblasť poľnohospodárskej krajiny s rozvetveným systémom drobných potokov na Spiši tiež patrí k významným rizikám vzniku povodní na Hornáde a presušená poľnohospodársko-urbárna krajina k tomu prispieva.
5. V minulosti sa manažment dažďových vôd riešil na odvádzanie dažďových i odpadových vôd v jednej kanalizácii. Takto sú vybudované všetky mestá na Slovensku i v strednej Európe a takto sa plánuje na Slovensku ďalej. Tento systém je zvyčajne napojený na obecnú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd. V bezdažďovom období čistiarne fungujú bez problémov. Horšie je v dažďovom období. Vtedy sa mieša dažďová voda s odpadovou a čistiarne kapacitne nestačia, preto odpadové vody zmiešané s dažďovou vodou tečú priamo do potokov a tento odpad sa akumuluje v nádrži Ružín. Na celom Spiši je nevyhnutné tento problém vyriešiť. Splaškovú odpadovú vodu je nevyhnutné riešiť prostredníctvom koreňových čistiarní odpadových vôd založených na výpare vody do atmosféry a živiny likvidovať prostredníctvom rastlín a tým nezaťažovať potoky. Je to najdokonalejší systém čistenia odpadových vôd, ktorý je potrebné masovo rozvinúť na celom Slovensku. Dažďová voda sa nesmie likvidovať rigolmi do potokov a prispievať k povodniam, ale vytvárať umelé systémy vsaku a výparu dažďovej vody aj v urbannom prostredí podľa bodu 6.
6. Každý vlastník budovy a spevnenej plochy v mestách platí vodárenskej spoločnosti za odkanalizovanie dažďovej vody. Tak isto je možné perspektívne očakávať, že tento model platieb sa zavedie aj v menších obciach na vidieku. Preto obec sa môže už teraz na území svojich intravilánov rozhodnúť pre taký systém manažmentu dažďových vôd, ktoré si nebude vyžadovať nákladné technológie budovaní dažďovej kanalizácie, ale vhodnejšieho a lacnejšieho systému zbierania dažďovej vody tak, aby neprispievala k povodni a zároveň sa perspektívne využívala neskanalizovaná dažďová voda na zlepšovanie mikroklímy priamo v intraviláne, ako súčasť adaptácie a zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny. To isté je potrebné spraviť aj s budovaním nových diaľnic a ciest na Spiši
7. Vplyv globálnych a regionálnych klimatických zmien významným spôsobom zvýši riziká zhoršovania životného prostredia v poľnohospodársko-urbárnej krajiny. Tým, že na celom Spiši chýba viac vodných plôch (voda ako termoregulátor aj estetický prvok krajiny), krajina stráca svoju atraktívnosť s nepríjemným prehriatym prostredím v čase jarných a letných horúčav. Mimochodom, podľa historických záznamov bolo na Spiši viac ako 400 rybníkov. Namiesto nich sa zbudovala priehrada. To bude mať v budúcnosti významný vplyv na kvalitu života občanov do budúcna, keď naplno sa prejaví klimatická zmena. Tomu je možné už teraz predchádzať systémovým komplexným riešením vodného hospodárstva a tým udržať konkurencieschopnosť obce i celého prostredia.
Výzva pre obce v povodí rieky Hornád
Je najväčší čas dažďovú vodu nechať v leso-poľnohospodársko-urbárnej krajine na celom Spiši. Tým predídeme extrémom v počasí, zmiernime riziká povodní, zatraktívnime prostredie, zvýšime kvalitu prostredia a zabránime nedostatku vody i obnovíme atraktívnosť vodnej nádrže Ružín pre rekreačné účely.
Čo sa tým dosiahne
1. Zlepšenie mikroklímu v celom povodí Hornád
2. Spiš nebude prispievať k rizikám vzniku extrémnych prívalových dažďov a povodní v povodí Hornádu
3. Zníži sa riziko ohrozenosti povodňami obcí po prúde v povodí Hornádu
4. Zatraktívni sa príťažlivosť vodnej nádrže Ružín pre rekreačné účely
5. Znížia sa prevádzkové náklady na udržanie potenciálu poľnohospodárskej krajiny
6. Ušetria sa perspektívne občanom peniaze za spoplatenie skanalizovania dažďovej vody
7. Bude možné budovať kapacitu pre implementáciu pre novú kultúru pre ochranu vôd
8. Zlepší sa kvalita vody v celom povodí, vylepšia resp. sa obnovia vysušené pramene
9. Zníži sa spotreba vody v obci
10. Bude realizovať program prevencie pred klimatickou zmenou
11. Povodie Hornádu potrebuje viac vodných plôch v leso-poľnohospodársko-urbárnom prostredí aj ako systém protipožiarnych nádrží.
12. Poľnohospodársko-urbárne prostredie je potrebné zatraktivňovať s drobnou infraštruktúrou vodných plôch, rybníkov, protipožiarnych nádrží, čo môže pritiahnuť záujem ľudí častejšie navštevovať obce na Spiši, ako súčasť vidieckej turistiky
13. Vodné plochy môžu byť významným krajinnotvorným prvkom poľnohospodársko-urbárnej architektúry, ale zároveň aj súčasť ochladzovania prostredia, ako stabilizátor teplotného a mikroklimatického režimu krajiny aj s vytváraním príťažlivých zón pre infraštruktúru cestovného ruchu.
Riešenia
1. V poľnohospodársko-urbárnom prostredí zhodnotiť potenciál, navrhnúť riešenia a realizovať integrovanú sieť protipožiarnych nádrží, vodných plôch, rybníkov i vodných zdrží, drobne vodozádržné prvky (mokrade, hrádzky, vodoholdingy), ktoré budú naplňované dažďovými vodami z poľnohspodárskej krajiny i zo spevnených plôch
2. V intravilánoch miest a obcí na Spiši zaviesť do drobnej architektúry vodné plochy, ktoré môžu byť doplnené vodnými atrakciami, ktoré výrazne prispejú k obnove mikroklímy a atraktívnosti prostredia.
3. Zrealizovať drobné projekty zbierania dažďovej vody v poľnohospodárskej krajine i zo spevnených plôch a využívať ju pre vytváranie zvodnených ekosystémov pre zlepšovanie mikroklimatických charakteristík, ako súčasť ekosystémov v celom katastri obce.
