Toto sú hrádzky pred výstupom z údolia do dediny. Teraz sú hrádzky prázdne. Počas júnových povodní prúd vody dopravoval štrk a v hrádzkach ich ukladal. Na to, aby obec nevytopilo, obec nasadila 3 bagre, ktoré sedimentovaný štrk v hrádzkach ťažili a odvážali. Podľa slov starostky bolo ich viac ako 200 nákladných áut.

V takom stave je cesta tiahnuca sa údolím. Na ceste plno skál, evidentne narušených a uvoľnených stekajúcou vodou. Po obidvoch stranách cesty je les, odhadujem viac ako 50 rokov starý bez známok erózie. Stromy sú prevažne buk a hrab.




Asi po 800 m sa cesta vetví. Vyberám si ľavú vetvu. Odhadujem, že mechanizmy tu naposledy boli možno pred 30-timi rokmi. Avšak cesta je živá v čase povodní.




Stará cesta o dĺžke cca 500 metrov vedie k malej lúke asi 30 árov. Odhadujem, že keď sa ťažil les, tak miesto slúžilo ako sklad dreva. Teraz je tam mokraď. Z nej vytekala voda na vyššie zdokumentovanú starú cestu.

Ústiaca cesta prináša do mokrade vodu a štrk zo starej cesty nad mokraďou.

Stará cesta o dĺžke cca 600 metrov je pravdepodobne viac ako 30 rokov nepoužívaná. Po nej sa už nevozí drevo ale voda v čase výdatných zrážok.




Na starú cestu je privádzaná voda priepustom z rigolu križujúcej lesnej cesty.

Pritekajúce vody k priepustu značne zerodovali lokalitu. Cesta pod priepustom je pod vplyvom tohto riešenia chránená.

Prícestný rigol nad priepustom a erózne ryhy na starých cestách sú zberačmi dažďovej vody a odvádzané dole k priepustu a zvedené na starú cestu pod priepustom.




Čistinka, zrejme bývalé skladisko dreva je teraz skladom pre štrk z eróznej činnosti stekajúcej vody z lesnej cesty nad čistinkou.

Cesta nad čistinkou s eróznymi rýhami.


Blížime sa k vrcholu, nevidíme žiadny holorub, ani vodnou eróziou poškodený povrch. Iba cesty majú znak stekania dažďovej vody.



Na vrchole hrebeňa nachádzame kríž pri ceste, ktorá vedie do ďalšieho údolia. Po nej odvádzaná dažďova voda zrejme robí podobný problém ako v Malej Lodine.

Na celej ceste som nevidel holorub. Iba cesty, suché jarky, v čase výdatných zrážok z ciest steká dažďová voda a v závislosti od dĺžky cesty dokáže nabrať takú silu, že zo sebou nesie nie len hlinu, ale aj kamene. Odhadovaná dĺžka cesty je asi 2,4 km, to znamená, že v čase júnových povodní na ňu padlo viac ako 300 mm zrážok, čo je takmer 3.000 m3. Z celej cestnej infaštruktúry z údolia vytieklo počas povodne takmer 30.000 m3. Táto voda pritiekla do Malej Lodiny a so sebou priniesla aj kamene dedinčanom na hlavu. To znamená, že príčinou tejto skazy sú zle stavané lesné cesty a nezrevitalizované približovacie linky a zvážnice. Lesníci sa vyhovárajú, že Pánbožko nám pustil príliš veľa dažďa a ani zdravý les nedokázal ju udržať. Ochranári naďalej pestujú mýtus, že príčinou povodní na Slovensku je nekontrolovateľná ťažba dreva. Ako som sa dozvedel, na Lesníckej univerzite vo Zvolene zrušili predmet vzdelávania „Lesné cesty". Prečo to zrušili, nevedno. Asi nepotrebujeme aby lesníci poznali vhodné riešenia na stavanie takých lesných ciest, ktoré nebudú prispievať ku katastrofálnym záplavám. A taktiež, pochopia naši ochranári, že nie holorub je problém? Alebo budeme naďalej žiť v ilúzii mýtu a čakať, kým nás zas vyplaví?