Je potrebné sa vrátiť na začiatok a začať veľmi vážne hľadať spôsob ochrany prírody na integrovanom princípe a nie na princípe sektorovom. Princíp sektorový si vyžaduje ochranu prírody v podobe zón (zonácia) v ktorých sa stanovuje stupeň ochrany od absolútnej nedotknutosti ekosystémov až po bezbrehé ich pretváranie ľudskou činnosťou. Práve toto bezbrehé pretváranie ekosystémov významne ovplyvňuje aj ekosystémy, ktoré sú v najprísnejšom stupni ochrany prírody. A toto je aj prípad Tatier. O tom som písal tu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/221529/Zonacia-Tatier-podla-developerov-i-ochranarov-podporuje-devastaciu.html, preto sa k tomu nebudem vracať. Chcem len pripomenúť, že vôbec nezáleží, či sa do zóny s najprísnejšou ochranou zaradí o 10.000 ha viac alebo menej ekosystémov, to Národný park nezachráni pred postupnou devastáciou i úpadkom.
Tatranský národný park môže zachrániť pred devastáciou iba systémová zmena ochrany prírody na integrovanom princípe. Tá umožní a otvorí priestor pre zhodnocovanie značne pretvorenej krajiny mimo Tatranského národného parku a umožní investorom hľadať riešenia, ktoré zatraktívnia tie lokality, ktoré dnes sú považované za neatraktívne. Tým sa posilní ochrana prírody aj najvzácnejších ekosystémov. Na to však je potrebná občianska odvaha kompetentných, ktorí bohužiaľ sú demotivovaní mediálnym masírovaním pseudoochranárskym samovývojom.
Ostáva nám len veriť, že sa v novom volebnom období nájde nová politická garnitúra spôsob ako prinavrátiť spoločenskú dôležitosť rezortu ochrany prírodných zdrojov, ktorý v tomto volebnom období vďaka nekompetentným politikom značne utrpel. Čo sa stane v novom volebnom období, nevedno. Kampaň ochranárov v súčasnosti neveští nič dobré, že bude v záujem podporovať i presadzovať integrovanú prírodu v novom volebnom období. Asi ostaneme v trende úpadku samovývojom. Bol by som rád, ak by som sa mýlil.
