Najmasovejšou aktivitou občanov, ktorá prebieha na Slovensku s príležitosti Svetového dňa vody je čistenie vodných tokov povodia rieky Žitava (www.zitava.sk). Samozrejme aj zodpovední za stav vody budú prezentovať starostlivosť o vodu na Slovensku XV. celoslovenskou konferenciou ku Svetovému dňu vody pod názvom „Čistá voda pre zdravý svet" (www.enviro.gov.sk) v Holliday Inn v Žiline, aby ukázali, ako zodpovedne sa starajú o toto nenahraditeľné bohatstvo. Zvláštnosťou tohto stretnutia, že to spravili v tých istých priestoroch, v ten istý deň, kde sa malo konať už rok pripravované Višegrád Komunál Fórum na tému VODA (www.euroedu.sk), čo len potvrdzuje, že vodohospodári nikoho nepotrebujú. Stačí im „lenonový" syndróm v starostlivosti o vodu.
Dážď je tvorcom všetkých vôd, ktoré sa nachádzajú v pôde, v podzemí, v prameňoch, potokoch, riekach i tie ktoré tečú do našej domácnosti z najbližšieho vodného zdroja. Výdatnosť dažďa, jej časové a priestorové rozloženie je zároveň závislé, či sa voda z krajiny vyparí. Ak krajina vysýcha, vysýcha aj dážď. Aj preto zvykneme hovoriť, že dážď je boží dar. Máme však veľké rezervy v starostlivosti o Boží dar. Lebo zo všetkých našich príbytkoch, verejných budov i hotelov splachujeme dažďovú vodu do najbližšej kanalizácie bez úžitku, kde sa zrieďuje s našimi splaškami a odteká na najbližšiu čistiareň odpadových vôd. Po jej vyčistení a v čase povodní nevyčistení vyteká voda do najbližšieho vodného toku a potom do mora.
Paradoxom je, že z našich príbytkov spláchneme bez úžitku viac ako 100 mil. m3 Božieho daru. Minimálne toľko pitnej vody privedieme do našich príbytkov z niekoľko kilometrov vzdialených vodných zdrojov na vypláchnutie našich toaliet. Systém navrhovaný, praktizovaný a spravovaný vodohospodármi, splachovaním dažďovej vody do najbližšieho potoka nie je len veľmi nákladný, ale má na svedomí aj zmenu vodného režimu krajiny, vysušovanie urbannej krajiny, častejšie a extrémnejšie povodne, vysýchanie krajiny, nedostatok vody, zhoršovanie jej kvality i klimatickú zmenu.
Za tieto služby, ktoré nám zvyšuje riziko sucha a extrémy v počasí, v nevedomosti platíme, lebo za odkanalizovanie každého kubíka dažďovej vody sa platí. Tak naši starostliví vodohospodári nám ponúkajú služby, aby sme všetok Boží dar spláchli do ich kanalizačných rúr a zaplatili 1 EURI za každý kubík. Odhadujem, že vodárenské spoločnosti inkasujú viac ako 100 mil. EURI ročne za spláchnutie Božieho daru do ich kanalizácií.
Tak isto nám ponúkajú vodu z vodovodu, za čo inkasujú viac ako 2 EURI za každý kubík. Mimochodom je to viac ako v Bruseli. Vodohospodári nám taktiež ponúkajú unikátne veľkokapacitné vodné zdroje v podobe vodných nádrží na zásobovanie pitnou vodou, aby sme mohli platiť ešte viac. Momentálne presviedčajú sedliakov na východnom Slovensku, aby neprekážali pri výstavbe ďalšieho veľkokapacitného vodného zdroja na Tichom Potoku „len" za 332 mil. EURI z verejných zdrojov. Takto si oni predstavujú čistú vodu pre zdravý svet.
To, že je nekultúrne a nechutné likvidovať vidiecke komunity, kvôli budovaniu nových vodných zdrojov za nekresťanské peniaze, aby sa táto voda použila na splachovanie toaliet, to im nevadí. Vodohospodári to považujú to za profesionálnu česť. To, že je to zločin na ľudskosti, za ktorý by sa mali vodohospodári hanbiť im neprekáža. Farizejská ľahostajnosť preberať vznešené motto svetového dňa vody „čistá voda pre zdravý svet" na klamanie verejnosti, že zvyšovať cenu vody je nevyhnutné, že likvidovať vidiecke komunity pre výstavbu nových vodných zdrojov je v ľudské, že splachovanie Božieho daru spolu so splaškami do potokov je kultúre hovorí o hlbokej kríze profesionality vodohospodárskej komunity.
Prial by som si, aby nová generácia mladých vodohospodárov našla dostatok občianskej odvahy, aby pomohla odštartovať novú kultúru pre vodu, aby sa nespreneverila mottu Svetového dňa vody „čistá voda pre zdravý svet" a zmobilizovala sa pre nové inovatívne riešenia získavania vodných zdrojov zvýšenou saturáciou dažďovej vody do krajiny, ktoré nelikvidujú vidiecke komunity, lebo sa to v 21. storočí nepatrí. Prial by som si, aby nová generácia vodohospodárov sa mobilizovala pre nové inovatívne technologické riešenia napríklad využívaním dažďovej vody v mestách pre sanitáciu, či už hotelov, verejných budov i domácnosti, pretože je nekultúrne kanalizovať dažďovú vodu bez úžitku z mesta a zároveň likvidovať vidiecke komunity, aby ustúpili novým veľkokapacitným vodárenským nádržiam pre mestá v ktorých sa ročne splachne milióny kubíkov dažďovej vody.
Je niekoľko inovatívnych riešení využívania dažďovej vody, ktorá by mohla nová generácia vodohospodárov na Slovensku rozvinúť. Jednou zo skromných inovácií je využívanie dažďovej vody na sanitáciu toaliet. Napríklad len pre mesto Prešov a Košice by zavedením technológií využívania dažďovej vody pre sanitáciu toaliet by sa znížila spotreba vodného zdroja o viac ako 400 l/s (60% kapacity navrhovaného vodného zdroja Tichý Potok). Realizáciou inovatívnych riešení využívania dažďovej vody v domácnostiach na celom východe Slovenska by sa ušetrilo viac ako 1000 l/s vodného zdroja. Toto riešenie by bolo lacnejšie, ako navrhovaný rozpočet plánovanej priehrady Tichý Potok a vytvorilo by minimálne 5.000 pracovných príležitostí. Ale to je už o inej kultúre, ktorej vodohospodári na Slovensku zatiaľ nerozumejú
