Prostredia vody
Na Zemi je okolo 1 400 miliónov km3 vody. Keď v tomto dokumente hovoríme o vode, máme na mysli vodu v štyroch „prostrediach" - vodu v moriach a oceánoch, vodu na pevninách, vodu v atmosfére a vodu v živých organizmoch. Zároveň máme na mysli vodu vo všetkých jej skupenstvách - v plynnom, kvapalnom i tuhom.
Voda v oceánoch
Voda „prvého prostredia", t. j. morí a oceánov pokrýva 70,8 % povrchu Zeme a tvorí najväčšiu časť, až 97,25 %, objemu všetkej vody na Zemi. Moria a oceány plnia kľúčovú globálnu termoregulačnú funkciu na našej planéte. Ich teplota sa v priebehu roka mení len minimálne. Ak by však neexistovali, našu planétu by sužovalo striedanie extrémnych teplôt (ako je to napr. na Mesiaci), ktoré by na nej znemožnilo život tak, ako ho poznáme. Aj mierne rozkolísanie teplôt v porovnaní so súčasnými teplotami by mohlo mať fatálne následky na potravinovú bezpečnosť na našej planéte. Z ďalších funkcií morí a oceánov nás bude v tejto publikácii zaujímať najmä dotovanie zrážok na pevninách.
Voda na pevninách
Naša predstava o vode v „druhom prostredí" pevnín je často skreslená a fixovaná na vodu v riekach, prípadne v prirodzených a umelých nádržiach. Voda v tuhom skupenstve (ľadovce, sneh) však tvorí 2,05 % objemu všetkej vody na Zemi a ukrýva až 70 % svetových zásob sladkej vody (tab. 2). Popri tejto vode tvorí viditeľná povrchová voda v riekach len 0,0001 % a v jazerách (vrátane slaných jazier a vnútrozemských morí) 0,01 % objemu všetkej vody na Zemi. Podzemná voda a voda tvoriaca pôdnu vlhkosť (0,685 %) predstavuje okrem excentricky umiestnených ľadovcov najväčšie bohatstvo vody na pevninách, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje objem vody vo všetkých riekach a jazerách sveta. Voda v pôde je z hľadiska množstva a úžitku dôležitejšia ako voda v riekach. Tento neobjavený a nepochopený poklad sa však prehliada, zanedbáva a ničí. Najmä o jeho zveľaďovaní pomocou vody z „tretieho prostredia" je táto publikácia.
Voda v atmosfére
Objem vody v atmosfére (vo všetkých troch skupenstvách) je približne desaťkrát väčší ako objem vody vo všetkých riekach. Ak by teoreticky všetka voda v atmosfére padla naraz v podobe zrážok, vytvorila by na imaginárnom zemskom povrchu vrstvu vody 25 mm. Tak ako majú moria a oceány kľúčovú globálnu termoregulačnú úlohu na našej planéte, tak má voda v atmosfére kľúčovú lokálnu termoregulačnú funkciu.
Voda v biote
Voda nás obklopuje. Je však nielen okolo nás, ale i v nás. V živých organizmoch, t. j. v „štvrtom prostredí" tvorí voda približne 0,00004 % objemu všetkej vody na Zemi, čo je objemovo najmenej zo všetkých prostredí, ale to, čo chýba na objeme, je vysoko vyvážené zásadnou dôležitosťou tejto vody pre každú individuálnu formu života. Ľudské telo obsahuje napríklad viac než 60 % vody a všetky fyziologické procesy prebiehajú v prostredí, ktorého hlavnou zložkou je voda. Obsah vody v rastlinách sa mení podľa druhu a často je oveľa vyšší ako v živočíšnych tkanivách. Objemy vody akumulované vo vegetačných porastoch nie sú zanedbateľné, podobne ako objemy vody akumulované v pôde vďaka existencii vegetácie. Vegetácia na pevnine má popri iných funkciách nesmierne dôležitú funkciu najmä pri regulácii výparu z pôdy, čím na pevninách významne napomáha teplotnej stabilite, od ktorej závisí jej vlastná prosperita, ba i samotná existencia. Od existencie a prosperity vegetácie nadväzne závisí všetok vyšší život na Zemi.
