Dlhodobým využívaním podzemnej vody spolu s kanalizovaním dažďovej vody zo striech a spevnených plôch a následným vypúšťaním odpadových i dažďových vôd do riek, sa prostredie ľudských sídiel postupne vysušovalo. V súčasnosti je situácia natoľko vážna, že je takmer neudržateľná.
Prečo je teda potrebné zadržiavať dažďovú vodu na svojom pozemku? Z viacerých dôvodov. Hlavným je, že vplyvom zapečatenia zemského povrchu výstavbou napríklad rodinného domu, ubúda voda z malého vodného cyklu. Pre lepšie pochopenie uvádzame príklad: Zo štandardného rodinného domu s 200 m2 zastrešených plôch a 100 m2 spevnených plôch sa ročne odkanalizuje minimálne 150 m3 dažďových vôd. Tento objem ubúda každým rokom z malého vodného cyklu a pribúda v oceáne.
Pred výstavbou rodinného domu vsakovala dažďová voda do pôdy, doplňovala zásoby podzemných vôd a svojim výparom z pôdy vylepšovala mikroklímu. Pri výstavbe či už rodinných domčekov alebo iných objektov, ktoré „pečatia" zemský povrch je nevyhnutné vytvoriť náhradné riešenie, ktoré dokáže pozbierať dažďovú vodu a následným výparom ju vrátiť do malého vodného cyklu. Ak je v prostredí Slovenska vybudovaných napríklad 500 tisíc rodinných domov, potom z malých vodných cyklov môže ročne ubudnúť cca 75 mil. m3. Za to, okrem iných negatívnych dopadov, zaplatia vlastníci domov cca 75 mil. eur ročne vodárenským spoločnostiam za odkanalizovanie dažďovej vody.
Medzi negatívne dopady vplyvu ubúdania vody z malých vodných cyklov patrí časová a priestorová zmena rozdelenia zrážok a rast extrémnych prejavov v počasí. Ide predovšetkým o predlžovanie období bez dažďa alebo naopak prívalové dažde, ktoré spôsobujú bleskové povodne. Masovou zmenou správania sa v manažmente dažďových vôd možno dosiahnuť zmiernenie dopadov extrémnych prejavov a ich výskytu. Potrebujeme preto obnovovať vodu v malých vodných cykloch, aby sa mohla z pôdy permanentne vyparovať a ozdravovať mikroklímu v prostredí, kde bývame a trávime väčšinu svojho života. Akceptovaním týchto princípov podporujeme kultúru bývania na princípe ekobývania. Zásadou ekobývania je nulový odtok dažďovej vody z pozemku rodinného domu. Všetka dažďová voda by mala ostať na pozemku či už v otvorenom záhradnom jazierku, mokradi alebo v bioklimatickej záhrade. Tieto umelo vytvorené ekosystémy zbierajú dažďovú vodu v čase prebytku vody a v čase sucha umožňujú väčší výpar. Tým zlepšujú mikroklímu prostredia a zároveň minimalizujú negatívne vplyvy na okolité prostredie.
Základom ekologického i ekonomického správania je preto nebyť napojený na dažďovú kanalizáciu napríklad ponechaním dažďovej vody na streche alebo jej zbieraním zo striech či spevnených plôch. Tým možno šetriť svoje náklady a udržateľne obnovovať vodné zdroje podľa nasledujúcej schémy:
Pri plochých strechách možno prostredníctvom strešných klimatických vaničiek zbierať dažďovú vodu a podporovať jej výpar. Pri sedlových strechách navrhujeme realizovať extenzívne zelené strechy s hrúbkou substrátu do 25 cm, tak ako sa to používa v Škandinávskych krajinách (viď obr.).
Dažďovú vodu, ktorú nedokážeme zachytiť na streche, môžeme zbierať do sudov, ktoré môžu byť aj estetickým doplnkom záhrad. Zbieranie dažďovej vody môže mať koncovku aj v bioklimatickej záhrade - napríklad pestovanie záhradných kvetov esteticky dotvorí priestor. Ich pestrosť závisí od diverzifikácie vlhkostných pomerov v bioklimatickej záhrade, čo možno docieliť vhodným tvarom bioklimatickej záhrady a rôznymi hĺbkami.
Súčasťou trvalo udržateľného manažmentu dažďových vôd môže byť aj zbieranie dažďovej vody do podzemného rezervoáru a jej využívanie ako úžitkovej vody v domácnostiach na pranie a sanitáciu v domácnostiach. Odpadovú vodu možno vyčistiť nezávisle vybudovaním koreňovej čističky odpadových vôd. Dostupné technológie umožňujú aj túto vodu čistiť pre potreby opätovného využívania v domácnosti. Kombináciou všetkých dostupných technológií vodného hospodárstva možno v rodinnom dome dosiahnuť ročnú úsporu cca 500 eur.
Ak by sa do projektu využívania dažďovej vody zapojili všetci vlastníci rodinných domov na Slovensku, ušetrili by občania viac ako 300 mil. EUR ročne. Nebolo by potrebné stavať nové vodné zdroje o výdatnosti o 3 m3/s (cca 3 priehrady, ktorých výstavba môže stať 1 mld. EUR, lebo plánovaná výstavba Tichý Potok údajne má stať 332 mil. EUR o objeme 24 mil m3). Znížili by sme produkciu cíteľného tepla do atmosféry o cca 70.000 GWh tým, že by sme namiesto odkanalizovania umožnili dažďovej vody vyparovať sa a tým zabrániť produkcii cíteľného tepla. To by významným spôsobom znížilo prehrievanie atmosféry v letnom období a zmiernilo by to výkyvy počasia, povodne suchá i poplatky za používanie klímy v domácnostiach.
Zdá sa, že na Slovensku rastie malý zázrak. Začíname sa zbavovať konzumného spôsobu života. Aj keď je kríza, myslíme na ochranu prírodného dedičstva. Naša kultúra atakovaná "budovaním skvelých zajtrajškov budúcnosti" síce obmedzuje možnosti zbavovať sa konzumného modelu spoločnosti, ale sme natoľko odvážni a inovatívni, že aj v ťažkých chvíľach krízy odolávame mononu konzumu. Neveríte? Dôkazom je dlho utajovaná nová reklamná kampaň vodárenských spoločností, ktorá onedlho pred voľbami vypukne. Heslom kampane je "Nesplachujte pitnou vodou Vaše toalety".
Zistili sme totiž, že vodárenské spoločnosti na Slovensku sa rozhodli presvedčiť politikov i verejnosť v čase volebnej kampane, aby verejnoprospešné peniaze neboli preinvestované na výstavbu nových veľkokapacitných vodných zdrojov a tým na zvyšovanie spotreby vody, ale aby štát investoval do inovácii a technológií využívania dažďových vôd a jej recyklácie pre potreby v domácnostiach, aby sa menej čistej pramenistej vody spotrebovalo na sanitáciu domácností, aby sa neplatilo za odkanalizovanie dažďovej vody i aby sa menej energie spotrebovalo pre klimatizáciu naších príbytkov. Tak tomu sa hovorí malá kultúrna revolúcia vo vodnom hospodárstve na Slovensku:). Ak by predsa len vodárenské spoločnosti stratili odvahu v poslednej chvíli, tak im pomôžme my jednoduchí občania. Oplatí sa to!
