Z metrologických údajov vyplýva, že dlhodobo najchladnejším dňom na severnej pologuli je 18. február. Od 18-tého februára sa severná pologuľa začína ohrievať a od tretej dekády marca nastupuje jar. Na ochladzovanie i otepľovanie krajiny má vplyv intenzita slnečného žiarenia dopadajúceho do krajiny. Ak je Slnko na obratníku Kozorožca, vtedy intenzita Slnka je najslabšia. Zimným slnovratom Slnko na oblohe stúpa a naberá na intenzite. Napriek tomu sa severná pologuľa ešte takmer 2 mesiace naďalej ochladzuje až do 18. februára. Tento časový posun teplotného režimu má na svedomí voda v krajine. Dostatok vody v krajine spôsobuje výpar, pri ktorom sa spotrebováva ohromné množstvo solárnej energie a to spomaľuje proces otepľovania resp. ochladzovania krajiny. Jednoducho voda v krajine je termoregulátorom, ktorá ovplyvňuje teplotný režim. Ovzdušie sa otepľuje resp. ochladzuje od zemského povrchu, ako sme sa to učili na škole.
Na výpare jedného kubíka vody sa spotrebuje cca 700 KWh. Ak je v krajine dostatok vody, tak procesy ochladzovania resp. otepľovania sú spomalené, lebo sa najviac solárnej energie spotrebuje na výpare vody. Horšie je, ak krajina trpí nedostatkom vody. Vtedy sa najviac solárnej energie premení na cíteľné teplo, čím sa krajina rýchlejšie otepľuje resp. rýchlejšie ochladzuje. Ak je v krajine menej vody, termoregulácia je pokazená, potom najchladnejší deň na severnej pologuli sa posúva bližšie k zimnému slnovratu a najteplejší deň sa posunie k letnému slnovratu.
A ako je to s vodou v krajine? Došlo k zmene zásob vody na kontinentoch? Áno. Za posledných 50 rokov, zvlášť po 2. svetovej vojne boli celosvetovo naštartované rozsiahle procesy premeny krajiny, odlesňovanie, vysušovanie i rozsiahla urbanizácia. Ročne ubúda viac ako 120.000 km2 lesov a pribúda viac ako 55.000 km2 urbannych plôch. Celosvetovo kontinenty sú tak pretvorené a vysušené, že cca 40% plochy kontinentov je možné považovať za suché, v ktorých chýba voda. Odhadujem, že za posledných 100 rokov ubudlo z kontinentov viac ako 37.000 km3 vodných zdrojov, ktoré sa uskladnili v oceánoch (stúpanie hladín oceánov).
Nedostatok vody na kontinentoch logický umožňuje rýchlejšie ochladzovanie krajiny i ovzdušia po letnom slnovrate a rýchlejšie otepľovanie po zimnom slnovrate. Nezodpovedanou otázkou ostáva, prečo taká náhla zmena v počasí? Zrejme to tiež súvisí z vodou i s jej výparom. Pretváraním a vysušením rozsiahlych oblastí sveta sa solárna energia nespotrebováva na výpare vody, ale sa mení na citeľné teplo, ktoré sála do atmosféry vo vysušených regiónoch. Toto ohromne množstvo energie v atmosfére, ktoré v minulosti nebolo produkované, pravdepodobne vytvára chaos a maní tradičné frontálne prúdy v amorfére planéty. To zrejme môže spôsobovať náhle vpády studených i teplých frontálnych systémov.
Ak je to tak, tak z toho vyplýva ponaučenie. Zastavením vysušovania krajiny, môžeme zmierniť extrémy v počasí aj vrátiť sa k takým zimám, aké poznáme z detstva. Otázkou však je, či máme na to vôľu, alebo je nám pohodlnejšie sa vyhovárať na globálne otepľovanie.
