Povráva sa, že vyriešenie problému Rómov je na Nobelovu cenu. Počuť aj iné nezmysly. Minule priamo na rómskom sídlisku vyriekol nový „zapálenec" nové posolstvo: „Budeme musieť meniť paradigmu". Použil čarovné zaklínadlo, ako sa problém nemá riešiť. Vôbec by som sa nečudoval, ak by pred vstupom onej osoby do akejkoľvek rómskej osady ho vitali „dig paradigma idze".
Chcem nahlas povedať, že vyriešenie rómskej problému je jednoduché a riešiteľné. Stačí namiesto ryby dávať rómom udicu. My to robíme presne naopak. Lebo sme tiež naučení brať rybu a sme nahnevaní, že to niekto po nás opakuje a tým nás otravuje. Dávaním ryby rómom ich degenerujeme a robíme z nich idiotov a neschopných zodpovednosti za seba i za svoju rodinu. Vieme veľmi dobre ako degeneratívne aj na nás obyčajných ľudí pôsobí získanie niečoho zadarmo. Pripomínam, že degenerácia najviac sa prejavuje u ľudí, ktorí sú menej vzdelaní, menej odolní ku stresom i ku konfliktným situáciám.
To, že problém je jednoduchý a riešiteľný, som pochopil v roku 2002, keď moja organizácia Ľudia a voda bola doslova prinútená popasovať sa s riešením problémov rómskych komunít pri rozpracovaní konceptu rozvoja okresov Sabinov a Levoča. Čo sa vlastne vtedy stalo? Pozvali sme 17 vajdov rómskych osád k spolupráci. Prvé stretnutie bolo katastrofálne. Vypočuli sme si toho veľa, akí sme zlí, koľko problémov majú a prečo ich neriešime. Takmer sme ľutovali, že sme tento krok urobili. Zároveň sme zistili, že prvýkrát v histórii sa vôbec stretli, že sa v živote nevideli, napriek tomu, že patria do jednej časti okresu. A to bol dôvod pokračovať v komunikácii.
Na druhom stretnutí už sme neboli predmetom ich kritiky, ale mali ťažké výmeny názorov medzi sebou. Nechali sme ich vyrozprávať a až na treťom stretnutí sa dalo s nimi v pokoji rozprávať. Vtedy sa začala prejavovať úprimnosť. Dostávali sme otázky, ktoré vyrážali dych. Jedna stojí za všetky. Vajda z osady v Milpoši položil otázku: „Ako vy bieli chcete, aby sme Vám rozumeli, keď od vzniku osady v roku 1956 nemáme elektriku a nemôžeme vôbec počúvať rozhlas či televízor?"
Tak nastal proces prípravy programu rozvoja rómskych osád na hornej Toryse, ktorý po 15-tich spoločných stretnutiach dospel do spoločného názvu ROMAGENDA21. Keď ho prezentovali sami pred „bielymi" za účasti množstva ľudí z regiónu, kraja, ba i z Bratislavy, tak v živote som šťastnejších ľudí nevidel. Objímali sa, radovali i tancovali od radosti. Cely projekt bol postavený na troch pilieroch. Práca, vzdelanie a bývanie spolu. Potom však nastalo vytriezvenie. O projekt v takom rozsahu, ako bol rozpracovaný nikto nemal záujem. Dokonca sme museli z projektu polovicu vracať peniaze, lebo sme údajne zneužili peniaze, ktoré boli nasmerované na volebnú kampaň v roku 2002 a my sme ich použili na rozvoj rómskych komunít.
Po vytriezvení som sa ešte raz pokúsil získané skúsenosti ponúknuť ako poslanec mesta Košíc. Na základe hornej Torysy som vypracoval program Košická ROMAGENDA21 a Košický parlament v novembri 2004 to aj schválil (čítaj celý program tu: http://www.kosice.sk/zakladne_dokumenty.asp), Tu je vízia programu do roku 2015:
1. Občania Luníka IX budú na takej úrovni vyspelosti, že sa budú vedieť sami vysporiadať so svojimi ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi a environmentálnymi problémami.
2. Viac ako 70% občanov Luníka IX bude pracovať, resp. budú podnikať v oblastiach, ktoré sú rómskej komunite i spoločnosti užitočné.
3. Občania Luníka IX budú bývať v zdravotne nezávadnom prostredí.
Napriek platnosti uznesenia prijatého v roku 2004 a uvádzanie programu medzi základné dokumenty mesta Košice, vedenie mesta nepohlo ani prstom, aby riešila najväčšiu hanbu mesta. Lebo na to, aby sa to riešilo, treba ozajstne sa ho uchopiť v celej komplexnosti problému v posilňovaní zodpovednosti rómov za ich sociálne, ekonomické, kultúrne a environmentálne prostredie. Ale tu je problém. To sa nikomu nechce. Tak ako my čakáme zo založenými rukami (myslím tým samosprávu), že nám niečo do lona padne a potom to rozflákame na nezmyselnosti, to robia aj Rómovia. Na nich sme nahnevaní, ale seba nevidíme. A preto sme príkladom aj pre sociálne slabších v natŕčaní dlaní, ale to sa nám už nepáči.
Mali by sme sami seba viesť zodpovedne gazdovať a potom nekompromisne to požadovať aj od sociálne slabších. Mali by sme od vrchnosti žiadať nech nám nedáva ryby, ale nech nás naučí ich chytať a túto prax prenášajme na nižšie články v samospráve. Ale my sme v tom lenivý a ešte sme sa nezbavili syndrómu závislosti z obdobia socializmu, keď nám vrchnosť nadelila kus žvanca a bez zodpovednosti sme ho prežuli a čakali na ďalšiu dávku závislosti. Ale toto je život? Toto má byť kultúra občanov v meste Európskeho formátu. Máme sa naďalej tváriť, že riešime problém, tak ako sme to robili pri budovaní demokracie? My sme nechceli celú demokraciu, len tak trošku demokracie, tak na 10%. A možno nám bude stačiť, tak na 5%. A tak sme vypestovali lokajskú demokraciu.
Mesto, ktoré ide v roku 2013 ukazovať kultúru Európskeho formátu je stále v rovine lokajskej závislosti ľudí v samospráve bez invencie, nápadu a v strachu niesť zodpovednosť za riešenie problému. Preto je ťažko od nich očakávať, že naberú odvahu byť zodpovední za riešenia, ktoré si vyžadujú veľkorysosť, invenciu i dimenziu rozhodovania nie na pozadí pofidérnych konferencií o kreatívnom priemysle, ale na úrovni reálneho života z ulice. Rómovia na LUNIKU IX sú Košičania, tak ako každý iný „biely" Košičan. Takže štvrtým zlatým pokladom prosperity Košíc sú Rómovia a realizácia programu schváleného uznesením Košického parlamentu z novembra 2004. Naplnenie programu KOŠICKÁ ROMAGENDA21 môže Košice posunúť medzi mesta Európskeho formátu. A Európa v konfliktoch medzi starými a novými štátmi starého kontinentu by tlieskala mestu Košice, že to vyriešilo k spokojnosti svojej i potrebe Európy.
