Bojnická termálna voda je prírodná, hydrouhličitanovo-síranová, vápnikovo-horčíková hypotonická akratoterma s teplotou od 28 -52 oC , ktorá vyviera z 9 prameňov s výdatnosťou do 40 l/s z hĺbok 1200-1500 m. Termálna voda je vhodná na liečebné účely, pretože zlepšuje látkovú výmenu a imunologické reakcie v bunkách, funkčnosť tkanív, ich zásobovanie kyslíkom a tým celkový stav organizmu. Liečivá voda účinkuje pozitívne na nervový systém. Liečivé pramene prvý krát analyzoval v roku 1763 D. Rosenzweig. Najmohutnejší z prameňov vytekajúci v prírodnom kráterovitom jazierku priemeru asi 30m a s hĺbkou asi 9 m je Termálne jazero. Jeho voda má teplotu okolo 38 °C a odteká z neho voda s výdatnosťou 10 - 13 l/s. Výdatnosť ovplyvňujú podpovrchové vody s plytkým obehom a preto jeho teplota aj výdatnosť premenlivá. Voda sa využíva na termálnom kúpalisku Čajka. Iba malá časť sa využíva na terapeutické ciele v kúpeľoch. Najviac využívaný prameň je Starý prameň, ktorý je v kúpeľnej budove Mier. Teplota vody prameňa dosahuje 45,9 °C. Ďalším prameňom je Štrandový prameň, pôvodne prirodzený. Prvý krát bol prehĺbený vrtom v roku 1928. Pôvodne mal prameň výdatnosť 10 l/s, neskôr výdatnosť klesla na 3 l/s. Takisto klesla teplota z pôvodných 30 C na 21 C. Prameň v súčasnosti nie je možné využívať a slúži iba ako pozorovací objekt. V rámci výskumov boli v okolí kúpeľov navrhnuté hydrogeologické štruktúrne vrty pod názvom Pa-7 až Pa-15. Cieľom bolo overiť geologickú stavbu a tektoniku pramennej oblasti. Takmer všetky vrty sú dnes už utesnené.
Pôvod Bojnických termálnych vôd
Bojnice ležia na juhovýchodnom úpätí Malej Magury na západnom okraji Prievidzkej kotliny. Malá Magura sa s ďalšími kryštalicko-druhohornými pohoriami vynorila z mora pri vrásnení koncom druhohôr. Jej jadro tvoria kryštalické horniny. V starších treťohorách sa terajšie územie Bojníc rozprestieralo na pobreží veľkej morskej zátoky. V mladších treťohorách oddelili sopečné masy túto morskú zátoku od ostatného mora a slanú vodu nahradila voda stekajúca z hôr. Vzniklo jazero, ktoré sa časom zanieslo splaveným materiálom a vzniklo tu rašelinisko. Terajšie územie Bojníc ležalo na okraji tohto rašeliniska, z ktorého neskôr vznikli handlovsko-novácke uhoľné sloje. Pri sopečnej činnosti na konci treťohôr zemskú kôru narušili mnohé hlboké zlomy, z ktorých najväčší sa tiahne pozdĺž západného okraja Prievidzkej kotliny. Na niektorých miestach tohto zlomu vystupujú termálne vody, z ktorých najmohutnejšie a najvýznamnejšie sú v oblasti bojnických kúpeľov.
Termálne pramene nesúvisia s minulou sopečnou činnosťou. Ich teplota vzniká tak, že zrážková voda presakuje do hĺbky viac ako 1500 m, kde sa v štruktúrach hornín ohrieva a mineralizuje a následne vystupuje v zlomovej oblasti Bojnického zámku i Bojnických kúpeľov na povrch vo forme termálnych prameňov s teplotami 25 až 52 stupňov s výdatnosťou do 40 l/s, obohatené o minerálne látky z hornín, ktorými preteká. Touto činnosťou minerálnych prameňov historický vznikli ložiská travertínov. Hojný výskyt travertínov na celom území Bojníc poukazuje na to, že termálne pramene kedysi vytekali aj na iných miestach a časom, keď sa ich výstupové cesty upchali, pramene zanikali, ich vody si našli inú cestu a vznikali stále nové pramene. Bojnický hrad stojí na veľkej travertínovej kope, ktorá má v sebe hlboký kráter niekdajšieho prameňa.
Ohrozenie výdatnosti Bojnických termálnych prameňov v infiltračnej oblasti:
Pôvod termálnych vôd vyvierajúcich v zlomovej oblasti Bojníc je v infiltračnej oblasti na SZ od Bojníc (Magura) a JV Prievidzkej koltliny (Bralová skala). Preto výdatnosť i tlakové zmeny v prameňoch vo výverovej Bojnickej oblasti citlivo reagujú na zmeny vsaku dažďových vôd v infiltračnej oblasti na obidvoch stranách Prievidzkej kotliny. Vsakovaná voda prechodom cez transportno-akumulačnú oblasť sa mineralizuje a otepľuje. Mineralizovaná a ohriata voda následne vytvára pramene vo výverovej oblasti Bojníc. To znamená, že výdatnosť i tlakové pomery termálnych prameňov je závislá na charakteristikách zrážkovej činnosti a stupňa poškodenia ekosystémov infiltračnej oblasti a to z dôvodu:
1. časovej apriestorovej zmeny rozdelenia zrážok, ako je nárast intenzity zrážkovej činnosti ipredlžovanie obdobia bez zrážok
2. stupňa poškodenia ekosystémov, ktorí znižuje dobu zdržania dažďových vôd na povrchu ekosystémov amožnosť ich vsaku vôd do povodia.
Ohrozenie výdatnosti Bojnických termálnych prameňov v transportno-akumulačnej oblasti:
Podľa hydrogeologického posúdenia ťažby uhlia Hornonitrianskými baňami, ktoré vykonal RNDr. Jozef Halmo vyplýva, že rozširovanie ťažby nováckeho uhoľného ložiska nemôže mať vplyv na znehodnotenie termálnych vôd, nachádzajúcich sa pod týmto ložiskom, pretože transportno-akumulačná oblasť je chránená vrstvou 600 - 1 200 m hrubých ílovitých hornin hutianskeho a zubereckého súvrstvia a čiastočne aj čausianskeho súvrstvia a teda ťažba uhlia nemôže negatívne ovplyvniť fyzikálno-chemické zloženie ani výdatnosť prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach. Tento záver je podľa dr. Halma v súlade s požiadavkami ochrany prírodných liečivých zdrojov formulovaných v zákone č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách. Tento predpoklad neplatí v prípadoch, že cez súvrstvie ílovitých hornín budú urobené vrty, ktoré prerazia stropový izolátor triasového zvodneného systému termálnych vôd.
V prípade akýchkoľvek zámerov ťažby termálnych vôd z transportno-akumulačnej oblasti, je nevyhnutné posúdiť zámer v súlade s požiadavkami ochrany prírodných liečivých zdrojov formulovaných v zákone č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách. Bez tohto zhodnotenia je ťažba termálnych vôd v rozpore so zákonom. Okrem posudzovania vplyvov rozšírenia ťažby v Nováckom uhoľnom revíri nie sú známe iné posudzovanie vplyvov ťažby termálnych vôd na výdatnosť i fyzikálno-chemické zloženie prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach.
Záver
Pre trvalo udržateľnú ochranu termálnych vôd v Bojnickej výverovej oblasti s požiadavkami ochrany prírodných liečivých vôd v zmysle zákona č. 538/2005 je nevyhnutné v infiltračnej oblasti revitalizovať poškodenú leso-poľnohospodársku krajinu s cieľom zvýšiť plošný vsak dažďovej vody do transportno-akumulačnej oblasti. Tento projekt komplexne prepojiť s nevyhnutnou potrebou prevencie pred povodňami na Hornej Nitre, aby sa minimalizovali riziká vzniku dramatických povodní. Z toho dôvodu výdatnosť termálnych vôd vo výverovej oblasti vyžaduje potrebu zvýšenia stupňa ochrany termálnych vôd v infiltračnej oblasti, pretože nedostatočná ochrana dažďových vôd v infiltračnej oblasti priamo ohrozuje výdatnosť termálnych vôd vo výverovej oblasti.
Akékoľvek úvahy, zámery a stratégie využívania termálnych vôd z transportno-akumulačnej oblasti pre priemyselné, hospodárske, liečiteľské i spoločenské potreby si vyžaduje zhodnotenie vplyvu investície na výdatnosť prameňov vo výverovej oblasti Bojníc, pretože akákoľvek ťažba termálnych vôd z transportno-akumulačnej oblasti môže vážne ohroziť výdatnosť termálnych vôd vo výverovej oblasti Bojnických kúpeľov.
Rozvoj Hornej Nitry si vyžaduje potrebu spracovania komplexného rozvojového programu postavený na takom využívaní prírodných, ľudských, finančných a technologických zdrojov, ktoré by viedlo k systémovej transformácii socio-ekonomického prostredia so zhodnocovaním využívania prírodných zdrojov na princípe trvalej obnovy predovšetkým termálnych vôd.
