Voda je modrá niť života, ktorá sa tiahne z oceánov cez rieky do celých povodí v najrôznejších formách vlastnej podstaty. Energia modrej vody s energiou žltého slnka vytvára unikátne a neopakovateľné formy života v zelenej prírode vo všetkých jej formách výskytu.
Kultúra vody znamená mať dostatok vody v pôde, v rastlinách i v atmosfére. Kultúra vody znamená tiež využívať povodia tak, aby sa všetky ekosystémy v povodiach dokázali vysporiadať s extrémnymi prívalovými dažďami i extrémnym suchom.
Život v regiónoch je závislý na dostatku vody v pôde. Chrániť vodu v pôde, znamená mať dostatok vody pre človeka, potraviny i pre prírodu. Ak bránime dažďovej vode nasycovať pôdu, vysušujeme rieky a vytvárame permanentný nedostatok vody pre človeka, prírodu i potraviny, zvyšujeme riziká chudoby, povodní, klimatických zmien a medzinárodných konfliktov.
Prosperitu regiónov potrebujeme rozvíjať tak, aby bolo zachované nasycovanie pôdy dažďovou vodou. Ak spriemyselňujeme a urbanizujeme krajinu, potrebujeme používať také prvky, ktoré budú nahradzovať prirodzené nasycovanie pôdy dažďovou vodou.
Zdravé rieky sú napájané prebytkom vody v pôde v celom povodí. Presýtené pôdy doplňujú zásoby podzemných vôd, ktoré napájajú pramene, potoky i celé rieky s ustáleným vodným režimom, tak v období dažďov i sucha. Človekom pretvorené vysušené pôdy povodí nevytvárajú zásoby podzemných vôd, vysušujú potoky i rieky v čase sucha a v dažďovom období spôsobujú povodne.
Potrebujeme, aby rieky boli nositeľmi života a neohrozovali život. Musíme stabilizovať vodný režim potokov i riek, aby bolo menej povodní i súch, aby bolo viac biodiverzity i stabilnejšie počasie.
Civilizácia má svoju „betónovú kultúru" - kanalizujeme vodné toky, odvádzame dažďovú vodu z plôch, na ktorých žijeme, odvodňujeme poľnohospodársku krajinu, na ktorých pestujeme potraviny údajne pre ekonomickú prosperitu človeka. Technika betónovej kultúry spôsobuje vážne zmeny vo vodnom cykle. Ľudstvo potrebuje zásadnú zmenu v kultúre správania sa človeka k vode pre svoju vlastnú prosperitu. Potrebujeme odstrániť bariéry medzi vzťahmi človeka a vody. Potrebujeme pestovať kultúru vody, aby sme mali šancu vrátiť vode dôstojné miesto v našom živote. Aby nám voda pomáhala a neubližovala.
Voda je modrá niť života a preto má fenomenálne funkcie na planéte Zem. Fenomén vody na planéte Zem spolu s energiou Slnka je zdrojom unikátnych foriem života. Vodu vidíme v podzemí, v jazere či rieke. Vodu nevidíme v pôde, ale vidíme mokrú pôdu. Vodu nevidíme v stromoch, ale vidíme strom. Vodu nevidíme v živočíchoch, ale vidíme živočícha. Človeka obklopuje voda, ktorú dýcha, ale ju nevidí. Ak vysychá pôda, ubúdajú zásoby podzemnej vody, vysychajú rieky, zrážky ubúdajú, hynú rastliny, živočíchy a človek stráca svojú identitu i kultúrnu zrelosť.
Najväčším omylom doterajších prístupov pri využívaní vody je ilúzia, že voda je obnoviteľný prírodný zdroj. Spriemyselňovanie krajiny znižuje schopnosť nasycovať pôdu, čo spôsobuje znížovanie objemu vody v celom vodnom cykle. To je aj pravdepodobná príčina, prečo dochádza nie len k suchám a povodniam, ale aj k časovej a priestrovej zmene rozdelenia zrážok. Človek v samotnej podstate spriemyselňuje zemský povrch, čím spôsobuje vysušovanie nie len povodí, ale aj celého vodného cyklu.
Presušená pôda i ubúdanie množstva vody vo vodnom cykle zvyšuje intenzitu tepla zo Slnka i radikálne zmeny klímy na Modrej planéte. Kultúra vody znamená mať viac vody v krajine i v celom vodnom cykle. Viac vody v krajine znamená mať viac vody vo atmosfére a znížovať intenzitu tepla, svetla i UV žiarienie Slnka a tým zmierňovať riziká klimatickej zmeny.
Ak ľudstvo bude naďalej podceňovať stav vody v povodiach, už v prvej polovici 21. storočia dôjde k nekontrolovateľným zmenám v globálnom ekosystéme Modrej Planéty, ktoré sa budú prejavovať živelnými pohromami, povodňami, suchami, požiarmi a zemetraseniami. Je len na nás odštartovať kultúru vody. Je čas to urobiť.
Kultúra vody znamená rozvíjať, využívať a presadzovať plošnú ochranu vody v povodiach, aby vláda „vyrábala" dostatok vody pre človeka, potraviny i prírodu, aby krajina obnovovala čistotu vody, aby krajina zmierňovala riziká výskytu živelných pohrôm, povodní, súch i požiarov, stabilizovala klímu, posilňovala biodiverzitu a bola súčasťou prosperity regiónov.
Všetky komunity v povodiach sú závislé na stave vody vo svojom prostredí. Preto komunity potrebujú majú mať prirodzenú starostlivosť o vodu na svojom území. Prinavrátenie zodpovednosti komunitám vyvolá novú kultúru dialógu medzi komunitami s posilňovaním solidarity, tolerancie i spoločenskej integrity povodí, ako základného predpokladu integrovaného riadenia vodných zdrojov pre udržateľný rozvoj.
Voda je vecou každého. Za ekonomické, sociálne a environmentálne úžitky vody musia byť zodpovedné miestne komunity. Preto potrebujeme posilňovať multisektorový dialóg v povodiach, aby komunity rozhodovali za vodu vo svojom prostredí. Preto je potrebné vytvárať inštitucionálne mechanizmy integrovaného riadenia vodných zdrojov prostredníctvom samospráv povodí.
Sme svedkami nevysvetliteľných prírodných úkazov, ktoré naberajú v posledných rokoch nesmiernu silu a razanciu. Ide o častejší a intenzívnejší výskyt prírodných katastróf, smrští a povodní, ktoré so sebou prinášajú množstvo nezodpovedaných a aj ťažko vysvetliteľných otázok. Povodne striedajú suchá, ktoré spôsobujú množstvo tragických prípadov a ohrozujú socio-ekonomické prostredie tak vo svete, ako aj v strednej Európe.
Rast výskytu extrémnych dažďov v horských oblastiach je vyvolaný rastom rozdielu teplôt zemského povrchu medzi horskou chladnejšou lesnatou krajinou a poľnohospodársko-urbárnou nížinnou krajinou. Čím viac vysušujeme poľnohospodársko-urbárnu krajinu, tým viac rastie výskyt extrémych prívalových dažďov v horských lesnatých oblastiach a ubúdanie zrážok vo vysušených oblastiach.
Preto potrebujeme kultúru vody, aby vo vlastnom záujme sme zmierňovali riziká povodni i súch. Kultúra pre vodu znamená vytvárať podmienky pre celopriestorové prirodzené zavodňovanie spriemyselnenej krajiny.
Pôvodne rôznorodá a rozdrobená poľnohospodárska krajina bola pretvorená na priemyselnú veľkooráčinovú monoštruktúrnu krajinu. Táto zmena spôsobila vysýchanie pôdy i celých území, pretože dažďová voda sa neudrží v krajine a rýchlo odteká do tokov, kde spôsobuje povodne a záplavy. Vysušenie poľnohospodárskej krajiny spôsobuje časové i priestorové zmeny v rozdelení zrážok. Kultúra vody v poľnohospodárskej krajine znamená udržať dažďovú vodu v pôde, mokradiach i rybníkoch a tým zabrániť vysýchaniu krajiny krajiny a zmierňovať riziká vyskytu povodní.
Koncentrácia obyvateľstva v mestách spôsobuje betónovanie a asfaltovanie urbánnych zón a odkanalizovanie dažďových vôd. Každým rokom sa z miest strácajú milióny ton vody, ktoré chýbajú pre prosperitu miest a obcí a zároveň ohrozujú susedné obce. Za posledných 100 rokov sa takto z krajín strednej Európy stratili miliardy ton vody. Kultúra vody znamená odkanalizovanú dažďovú vodu udržiavať v urbárnych zónach, aby odkanalizovaná dažďová voda nasycovala pôdu, ochladzovala urbarnu pretvorenú krajinu i vracala sa do vodného cyklu, aby zmierňovala riziká zmien rozdelenia zrážok i zmeny klímy. Kultúra vody je kľúč k prosperite regiónov Európy, bez živelných pohróm, povodní i súch.
Kanalizovanie vodných tokov urýchľuje odtok vody v koryte vodného toku. Kultúra vody pre vodné toky znamená uchovávať prirodzený režim vodného toku i spojitosť vody v koryte s podzemnou vodou v okolí. Kultúra vody pre vodné toky znamená tiež riešiť protipovodňovú ochranu akejkoľvek komunity znížovaním povodňových prietokov na toku spomaľovaním odtoku dažďovej vody potrebným chráneným úsekom vodného toku.
Celoplošné zavodňovanie krajiny spočíva v spomaľovaní odtoku dažďovej vody a jej vsakovanie do pôdy, vytváranie zásob podzemných vôd, vytváranie prevencie pred povodňami, obnovy biodiverzity, rozvoja lokánych ekonomík a vytváranie tisícov pracovných príležitostí v chudobných regiónov v Európe.
Kultúra riadenia povodí spočíva v spolupráci komunít na zodpovednom riadení vodných zdrojov v povodiach prostredníctvom vytvárania koalícií pre jednotlivé povodia.
Tým, že vysušujeme krajinu, oslabujeme vodný cyklus nad kontinentami a posilňujeme častejší výskyt živelných pohrôm, poruchy v počasí i zmeny klímy.
Na pevnine planéty sa rozširujú obrovské rozlohy vysušených teplých regiónov. To spôsobuje častejší výskyt živelných pohrôm, katastrofálnych záplav i rozsiahlych požiarov.
Preto kontinenty, ako aj jednotlivé regióny potrebujú štartovať programy zavodňovania krajiny pre obnovu vodného cyklu pre zmierňovanie rizík z globálneho otepľovania i prevencie pred medzinárodnými konfliktami.
