Obrovské objemy dažďovej vody skanalizované
Takmer všetka dažďová voda sa teda odvádza z vydláždených a zo zastrešených plôch v mestách Európy dažďovou kanalizáciou do riek a do mora. Podľa odhadov je zo spevnených plôch európskeho kontinentu každoročne skanalizovaných viac ako 20 miliárd m3 dažďových vôd. Za posledných 50 rokov bolo z Európy skanalizovaných vyše 1 000 miliárd m3, t. j. 1 000 km3 dažďovej vody, ktorá v minulosti nasycovala pôdu i vegetáciu, doplňovala zásoby podzemných vôd, posilňovala pramene a svojím výparom zvlhčovala i ochladzovala klímu. V neposlednom rade rýchly odtok z vydláždených a skanalizovaných mestských prostredí prispieva k vyšším povodňovým vlnám, ktoré ohrozujú sídla smerom po prúde. Tým, že dlhodobo odvodňujeme prostredie, v ktorom žijeme, spôsobujeme pokles podzemných vôd pod vydláždeným a zastrešeným zemským povrchom, spôsobujeme rast teploty v mestských štruktúrach, pokles atmosférickej vlhkosti, nástup civilizačných ochorení typických pre mestské urbánne prostredie a zhoršenie kvality životného prostredia.
Plytvanie dažďovou vodou v mestách
K znásobovaniu efektov miest treba prirátať aj odber vody z územia na úžitkové a pitné účely, ktorý má pri veľkých aglomeráciách veľké rozmery. Tento odber prebieha bez zabezpečenia adekvátneho návratu získanej vody z územia späť do územia, ale po využití sa splachuje do mora. Mestá, ktoré bohapusto a za drahé peniaze púšťajú miliardy kubíkov dažďovej vody do kanalizácie, následne čelia prehlbujúcemu sa nedostatku pitnej a úžitkovej vody, čo v mnohých prípadoch prerastá do permanentného stavu. Nedostatok vody nie je problémom iba chudobných, ale aj prosperujúcich miest. Samozrejme, mestá v rozvojových krajinách majú svoje špecifiká. Chudobnejšie časti miest v mnohých rozvojových krajinách neustále závisia od dreva, čím systematicky odlesňujú plochy v okolí miest.
Prehriaté mestá
Odvodňovanie a odlesňovanie spôsobuje, že mestá pri svojom raste postupne menia mikroklimatické podmienky pôvodného územia. Stávajú sa horúcimi ostrovmi, nad ktorými rastie horúci klimatický dáždnik (obr. 16). Tieto „ostrovy" pomaly, ale isto menia prúdenie oblačnosti a pohyby vetrov nad svojím územím i v jeho okolí. Predovšetkým v lete vytláčajú zrážky do chladnejších horských oblastí, čo následne zvyšuje riziko vzniku extrémnych prívalových dažďov v horských oblastiach a povodní ohrozujúcich horské údolia, ale aj sídla v nížinách pozdĺž riek. A tu máme oveľa priamejšiu a logickejšiu kauzalitu zmien klímy a rastu extrémov počasia, ako je vplyv 30 % nárastu nepatrného obsahu CO2 v ovzduší za posledných 150 rokov.
Hospodárenie s božím darom neudržateľné
Dnes žije viac ako polovica obyvateľov Zeme v mestách a tento podiel obyvateľstva bude naďalej narastať. Mestá sa totiž stali akýmisi novodobými továrňami ekonomickej prosperity, ktoré pomaly a postupne pohlcujú svoje okolie.[1] Takto si človek spolu s poľnohospodárskou pôdou a prostredím inak pretváraným človekom „osvojil" už vyše 40 % rozlohy všetkých kontinentov. Mestá spotrebujú približne toľko vody, koľko padne z nebies. Treba prípomenuť, že na uvedené problémy existuje riešenie. Potenciálom pre populačný rast je dažďová voda. Pre trvalo udržateľný rozvoj je súčasný spôsob hospodárenia s dažďovou vodou v krajine pre človeka likvidačný. Zmeníme to? Mali by sme sa o to pokúsiť.
Kanalizovanie dažďovej vody: Pôvodným zámerom vlastníkov bolo dosiahnuť „sucho a teplo". Splnenie tohto zámeru im začína prerastať cez hlavu.
Obrovské plochy pokryté nepriepustnými materiálmi. Za slnečných dní sa stávajú „horúcimi ostrovmi", ktoré premieňajú väčšinu dopadajúceho slnečného žiarenia na teplo.
Asfaltová cesta a dokonale vybetónovaný kanál v mestskom prostredí. Niektoré riešenia nedávajú vsakovaniu vody ani najmenšiu šancu.
Horúci klimatický dáždnik nad mestami. Teplota závisí od pomeru medzi zastavanou plochou a plochou pokrytou vegetáciou.
[1] Urban sprawl in Europe - The ignored challenge, ISBN 92-9167-887-2, EEA Report No 10/2006
