Tentoraz sa búrka strhla hneď na začiatku. Ľudia sa dostali do takého varu, že dlho nebolo v sále ničomu rozumieť. Vodohospodárska výstavba dokáže, okrem bezodného čerpania cudzích financií, dokonale ešte jednu vec - naštvať ľudí. Nehoráznosti, ktoré tam opäť bezostyšne vykladali, by rozčúlili aj tibetského lámu. Na otázku občana Oľšavice, ako je to so stratami vody v potrubiach rozvádzajúcich pitnú vodu na východe, odpovedal pán Ing. Ján Hrnčíř z Vodohospodárskej výstavby, že podľa Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti sa pohybujú od 24 do 27 percent. A vzápätí dodal, že opravy týchto potrubí sú také náročné, že je výhodnejšie postaviť ďalšiu vodárenskú nádrž. Takáto donebavolajúca hlúposť ľudí doslova vytočila. Každý totiž dobre vie, že ak mu z vane vyteká voda, tak nepustí viac kohútiky, ale vaňu zaštupľuje. Vo Vodohospodárskej výstavbe buď nepoznajú vane alebo nemajú ani kúsok slušnosti a svedomia. Takýto postup s otváraním kohútikov je totiž nielen hlúpy, ale aj nemorálny, ba vo svojich dôsledkoch vyložene zvrhlý. Samozrejme, je celkom jasné, prečo chcú použiť kohútik namiesto štupľa. Štuple totiž neprinášajú také prachy.
„Na čo ste vlastne prišli? Chcete len peniaze do vrecka! Tu nemáte vôbec čo robiť! Nám to tu netreba!!! Vy chcete vodu, vy chcete biznis a za čo ja kúpim mlieko, keď nebudem mať kravu?"
To je iba malá ukážka spontánne prejavovaných názorov publika. Zástupcovia štátneho podniku však v jeho rozčuľovaní pokračovali. Napríklad informáciou, že podľa Výskumného ústavu vodného hospodárstva nemá na východe pitnú vodu 200 000 ľudí. Jednoducho operovali štatistickými údajmi vyťahovanými z klobúka bez ďalšieho vysvetlenia, ako že kto sú tí ľudia, kde žijú, v akých obciach, majú domáce vodné zdroje, nemajú, môže ich využívať, chcú vôbec napojenie na verejný vodovod atď. Nuž, niet sa čo čudovať, že takýmto informáciám nikto neveril. Aj medzi dedinčanmi z Hornej Torysy vládne presvedčenie, že východniari ich vodu vôbec nepotrebujú, a že to iba veľkí páni potrebujú živiť svoj biznis.
Konfrontačné prostredie v sále naši roztomilí Bratislavčania živili naďalej. Na predchádzajúcich stretnutiach s občanmi nechceli prezradiť, kto menovite bol s nimi rokovať o postavení vodárenskej nádrže Tichý Potok, a kto výstavbu za Košičanov, Prešovčanov a vôbec východniarov odsúhlasil. Tvrdili, že to boli „naši" volení zástupcovia, a vraj, keď sme si ich zvolili, tak „nám treba". Včera už pod neustávajúcim tlakom otázok prezradili mená oných, vraj nami volených zástupcov. Tu sú tak, ako ich prečítali z akejsi zápisnice. Ing. Ježová - Prešov, Ing. Arch. Liguš - Prešov, Ing. Kováč - KE, Ing. Ferjenčík - KE, Ing. Nagy - KE, Seliga - KE, a ešte nejaký človek z Vsl. Vodárenskej sústavy, ktorého meno už zaniklo vo opäť silnejúcej vrave.
„Prečo tu neprišli? Opäť rozhodovali o nás bez nás!" Zazneli okamžite rozhorčené hlasy občanov. Tu treba jednoznačne povedať, že tieto mená nepatria žiadnym voleným zástupcom Košíc či Prešova a obyvatelia týchto miest ich ničím podobným určite nepoverili. Otázka znie: koho títo ľudia v Bratislave zastupovali? V koho mene prikývli Vodohospodárskej výstavbe na potrebu priehrady Tichý Potok? Košičania, ale i ostatní občania východného Slovenska by akiste radi počuli odpoveď. Kto im ju dá?
Vedia primátori mesta Košíc, Prešova a župani krajov, že bez priehrady je možné z hornej Torysy v priemere odoberať toľko vody (582 l/s) ako z navrhovanej priehrady? Včera investori prezradili predsa len zaujímavú vec. Revitalizácia sídiel a protierózna ochrana v povodí navrhovanej priehrady by stála 1,5 - 2 mld. Sk (zrejme to ešte nemajú zrátane) a asi toľko stačí aby sa stabilizoval vodný režim Torysy, ktorý umožní odoberať údajne potrebných 582 l/s. Jedna babka ponúkla investorovi, aby sa orientovali na zbieranie vody z prameňov, ktorých na hornej Toryse je neúrekom a voda z nich je čistá a zdravá. Investor odpovedal jednoznačne „Nestačí to". Aj toto je dôkaz, že v tejto bitke opäť ide len o peniaze, peníze a peneži.
