Zjazvená tvár krajiny priemyslom. Príklad Gemer

Bežne sa vie, že ťažba nerastných surovín znečisťuje životné prostredie, zvyšuje prašnosť a dusí rast vegetácie. Ponúkam exkurziu na Gemer do obce Lubeník, kde ťažba magnezitu s kostrbatými ekologickými limitami degraduje prírodné prostredie a život v ňom. Chápem, že priemysel potrebuje nerastné suroviny, len mám problém pochopiť, prečo pri ich ťažbe dovoľujeme všetko pretvárať natoľko, že sa z prostredia, kde mimochodom žije aj človek, stáva mesačná krajina. Pre túto oblasť bolo vypracovaných stovky kilogramov ekologických štúdií, na ktoré iste potiekli milióny korún v minulosti. Všetky tieto štúdie ostali v šuflíku a ako vnímam odborníkov pre ekológiu a životné prostredie, určite tieto štúdie nepriniesli odporúčanie využíť dažďovú vodu, aby ostala tam kde padá, aby zadržaná dažďová voda sa za účinku Slnka vyparovala a tak blahodárne pôsobila na okolité prostredie. Mimochodom, v roku 1356 toto odporúčal český kráľ Karol IV v nariadení budovať rybníky v českých zemiach. My ľudkovia v 21. storočí v ére bezdrotových technológií a virtuálnych výskumov o globálnej klimatickej zmene žiaľ nevieme pochopiť to, čo pred viac ako 600 rokmi zreálnil  do života český panovník.

Michal Kravčík Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny