Chybný politický krok prvej Dzurindovej vlády otvorilo dvere pre nekontrolovateľnú privatizáciu distribúcie vody. Paradoxne v tom čase voda patrila do rezortu pôdohospodárstva, ktorému šéfoval ľavicový minister Pavol Koncoš, pod kuratelou ktorého sa táto skrytá privatizácia udiala. Transformácia štátnych podnikov vodárni a kanalizácii na akciové spoločnosti miest a obcí na Slovensku bolo politické rozhodnutie, na pozadí ktorého sa skrýva zámer vytvoriť obchod s vodou, aby štát ani obce reálny vplyv nemali. Monopoly potrebujú konkurenciu, aby sa zreálnili nie len ceny vody, ale sa naplnili reálne verejnoprospešné služby v intenciách strategických politických rozhodnutiach štátu pre trvalo udržateľný rozvoj a prosperitu štátu. Zrejme existuje viacero riešení vytvoriť konkurenciu bezbreho hospodáriacim vodárenským monopolom. Ponúkam jedno z riešení, ktoré by mohol urobiť štát.
Do všetkých štátnych budov zaviesť inovatívne technologické zariadenia využívania dažďovej vody pre sanitáciu budov. Štát ušetrí za vodnom a stočnom ročne cca 30 mil. EUR. Tým sa zníži spotreba vody v štáte o 600 l/s, preto nebude potrebné investovať cca 300 mil. EUR z verejných zdrojov na nový vodný zdroj. Zároveň sa zníži sumárny povodňový prietok o viac ako 350 m3/s. Podnikateľským zámerom sa vytvorí cca 3.000 pracovných príležitostí. Vznikne pozitívny politický dopad na zreálnenie ceny vody na Slovensku a odštartuje sa konkurencia na trhu s vodou.
Súčasný stav:
1. Monopolne postavenie vodárenských spoločnosti na trhu s dodávkou vody, ktoré umožňuje bezkonkurenčne ceny vody na trhu.
2. Monopol vodárenských spoločnosti obmedzuje priestor pre zavádzanie efektívnych inovatívnych technológií, ktoré znižujú prevádzkovú náročnosť i spotrebu vody na trhu.
3. Poškodený hydrologický režim vodných tokov na Slovensku a dopady klimatickej zmeny si bude vyžadovať v budúcnosti tlak na investovanie do nových vodných zdrojov.
Rezervy:
1. Odštartovač konkurenčný tlak na využívanie inovatívnych technológií získavania vodných zdrojov, vyrovnávania hydrologického režimu vodných tokov, ozdravovania klímy a prevencie pred povodňami a suchom.
2. Na trhu je veľký priestor uplatnenia inovatívnych a lacnejších technologických riešení využívania dažďových vôd pre sanitáciu verejných budov (priestor pre znalostnú ekonomiku)
Spotreba vody
1. denná spotreba vody vo verejných budovách na sanitáciu je cca 50.000 m3. Denné verejná správa zaplatí za vodné, stočné a dažďovú vodu cca 150.000 EUR., čo ročne činí cca 30 mil. EUR. Za 10 rokov štát zaplatí 300 mil. EUR.
2. Ak by v objektoch štátnej správy štát zrealizoval inovatívne technológie využívania dažďovej vody na 80% objektoch pre ich sanitáciu, štát ušetri v priebehu 10-tich rokoch cca 240 mil. EUR pri cenovej úrovni roku 2010.
3. Riešením je založiť spoločnosť, ktorá prevezme od štátu záväzky za platby dodávky vody pre objekty štátu na celom území Slovenska.
Výhody pre štát:
1. Inovatívnymi technológiami sa zníži spotreba vody vo verejných sieťach o cca 600 l/s, čo je kapacita jednej plánovanej priehrady, ktorá podľa odhadov stojí cca 300 mil. EUR. To znamená, že štát ušetrí 300 mil. EUR tým, že bude môcť znížiť investície do budovania nových vodných zdrojov o 600 l/s.
2. Dažďová voda pri súčasných podmienkach manažmentu dažďových vôd je v čase výdatných dažďov splachovaná do potokov a riek a tým sa zvyšuje riziko vzniku povodní a sucha. Zrealizovaním programu využívania dažďových vôd sa zmierni riziko povodní o kulminačnom prietoku viac ako 350 m3/s. Štát tým ušetrí na investíciách do prevencie pred povodňami cca 15 mil. EUR ročne.
3. Vznikne spoločnosť na realizáciu projektov s ročným obratom cca 50 mil. EUR, čím sa vytvorí cca 3.000 pracovných príležitostí v rokoch 2011-2016.
Návrh riešenia:
Spoločnosť, ktorá preberie od štátu záväzky za dodávku vody do budov a objektov vo vlastníctve štátu, rozvinie v troch etapách technológie využívania dažďových vôd na sanitáciu štátnych budov :
1. Etapa (2013-2014): Rozvinutie technologických riešení využívania dažďových vôd pre sanitáciu verejných budov vo vlastníctve štátu (verejné budovy, úrady štátnej správy, budovy ministerstiev, vedeckých ústavov, škôl všetkých typov, administratívne budovy a prevádzky organizácií zriadené štátom)
2. Etapa (2014- 2016): Masová implementácia projektov šetrenia vody do verejných budov a rozvinutie technológií zbierania dažďových vôd z ostatných spevnených plôch verejných priestranstiev (cesty všetkých kategórií)
3. Etapa (2016-2017) Masová implementácia projektov zbierania dažďových vôd z verejných priestranstiev, ciest, diaľnic i iných kategórií spevnených nepriepustných plôch.
Tak šup, šup do roboty milí štátni úradníci. Politici vás budú velebiť.
