Zo skúseností viem, že regionálne strategické rozvojové programy sú skôr papierovým šalátom, ako serióznym rozvojovým dokumentom. Prečo si to myslím? Uvediem na konkrétnych číslach v štyroch samosprávnych krajoch, aká nekompetentnosť je v rozhodovaní strategicky rozvíjať regióny so spájaním spoločných úžitkov. Ponúkam porovnanie čísiel počtu nezamestnanosti v roku 2000 so súčasným stavom nezamestnanosti. Rok 2000 som vybral preto, lebo v tomto roku bola najvyššia nezamestnanosť v histórii Slovenska a aj preto, že je to rok pred vznikom regionálnej samosprávy. A ako túto realitu regionálni papaláši zohľadňujú v rozhodovaní, ktoré investície sú pre región kľúčové a nevyhnutné.
Za 12 rokov fungovania regionálnych samospráv klesla v Nitrianskom kraji nezamestnanosť o 49%. Vo vzdialenom Košickom kraji klesla nezamestnanosť o 20%, v Banskobystrickom vzrástla o 2% a v Prešovskom o 4%. Ak by do Košíc iniciatívne nevstúpil IT privátny sektor, nezamestnanosť v Košickom kraji by sa zvýšila, podobne ako v Prešovskom kraji. Takže toto je realita. Regionálni papaláši si užívajú veget, namiesto aktívnej iniciatívy vo vytváraní pracovných príležitostí.
V programovom dokumente na nové programovacie obdobie bola Slovenskom do Bruselu predložená žiadosť o čerpanie 400 miliónov eur na výstavbu dvoch priehrad. Slatinka (Banskobystrický kraj) a Tichý Potok (Prešovský kraj). Údajne ide o nevyhnutné strategické investície na adaptáciu klimatickej zmeny. Za tieto peniaze by mohlo mať prácu v oboch krajoch 20 tisíc nezamestnaných na obdobie troch rokov. Z oboch krajoch by sa stali regióny s minimálnymi rizikami vzniku povodní, sucha a klimatickej zmeny, prostredie by sa zatraktívnilo a vznikla by vhodná infraštruktúra pre rozvoj cestovného ruchu. Zdynamizovala by sa tiež lokálna infraštruktúra, ktorá by dala prácu ďalším viac ako desiatim tisíckam ľudí v službách. Prečo to nejde? Lebo aj doterajší regionálni papaláši vo svojom rozhodovaní nevedia spájať úžitky a v nevedomosti vegetia a užívajú si zdroje verejných statkov. Ako ľudia reálne žijú ich pramálo zaujíma. Tiež ich nezaujímajú sociálne istoty. Prečo? Lebo z veľkej investície sa dá ľahšie cucať. Z drobných projektov nie!
