To, čo sme zdedili z éry budovania demokratického centralizmu, vyhovovalo všetkým vládnym garnitúram po roku 1989. Prečo? Lebo systém demokratického centralizmu dáva politikom z najvyšších pozícií riadenia štátu do rúk moc, ktorá im beztrestne dovoľuje narábať s verejnými financiami. Za všetky možné príklady snáď len smutne známy príklad bývalého ministra zdravotníctva, ktorý si beztrestne objednal mediálne služby na vylepšovanie svojho imidžu[1]. Takíto a im odobní politici s „umelým" imidžom chladnokrvne zneužívajú moc - udržiavajú systém riadenia štátu v modeli demokratického centralizmu a z občanov tak robia len ustrašených a bojazlivých ľudí, ktorí musia držať hubu a krok. Ak nie, tak na to doplatia ako učiteľ Oto Žarnay z Košíc[2].
Cesta k potrebným zmenám vedie najmä cez zásadnú reformu vzdelávania. V školách musí vládnuť duch tvorivosti, invencie a aktívneho hladu po poznaní a nie ponižujúce podmienky pre učiteľov, ktorí na to, aby si mohli vylepšiť nedôstojný plat, musia naháňať len ďalšie certifikáty. V školách musí vyrastať generácia sebavedomých a otvorených ľudí, zodpovedná za svoje prostredie, nepodliehajúca stádovým efektom a citlivo reagujúca na potreby spoločnosti. Keďže štát zlyháva aj vo svojich základných funkciách, zmena musí prísť zdola. Len ak my, obyčajní ľudia, budeme aktívni a nebudeme sa báť otvorene poukazovať na aroganciu politických papalášov, môžu nastať zmeny. Budujme občiansku spoločnosť! Neurobme tú istú chybu, ktorú sme urobili po víťazstve nad mečiarizmom!
[1] http://www.sme.sk/c/5730786/imidz-rasiho-patril-medzi-najdrahsie.html
[2] http://kravcik.blog.sme.sk/c/351086/Ryba-smrdi-od-hlavy-tak-podme-vsetci-volit.html
