Dedičstvo z budovania „kapitálotvornej" vrstvy prebrali vlády Mikuláša Dzurindu. Viem, že za financministra Ivana Mikloša sa vyplatilo JPMorgan Bank viac ako 50 miliárd korún (1,66 miliardy eur). Že to muselo priniesť obete - predaj nejakých štátnych podnikov, ako aj 49 % akcií štátneho podniku SPP, je zrejmé. Ich predaje však už nešli cez „kapitálotvornú" vrstvu, cez ktorú sa výnosy strácali na súkromných účtoch, ale pritiekli do štátnej pokladne - aby zacelili diery po divokej Mečiarovej privatizácii.
Zrejme to je dôvod na ohlupovanie laickej verejnosti, že najväčšie kšefty boli robené za Dzurindových vlád a toto ohlupovanie verejnosti trvá. Teraz sa to obnažilo pri reprivatizácii SPP. Privatizéri stratovej matky SPP sa zrejme prepočítali a preto potrebujú vrátiť prebytočný majetok štátu, aby získali naspäť zle investované peniaze. Na to potrebujú použiť štát i politikov, ktorí sú pri moci. A najlepšie možno použiť takých politikov, ktorí majú pocit neomylnosti v rozhodovaní.
Smutné v tejto hre medzi štátostranou a rozdrobenou opozíciou je, že obe strany hrajú s čiernobielymi kartami digitálneho modelu 010101010. Ak by opozícia nebola v úpadku, ale vedela sa múdro rozhodovať, využila by príležitosť na to, aby verejnosť informovala, že existuje riešenie, na ktorom by občania pochopili, že pri diverzifikovanom systéme zásobovania domácností teplom možno nielen mať lacnejšie teplo, ale aj rozvíjať lokálnu ekonomiku a dávať ľuďom prácu i lacnejšie teplo. Navyše, občania by neboli tak závislí na zlom rozhodovaní politikov. Dá sa to vôbec?
Skúsme uviesť modelový príklad na nejakej obci XY v Prešovskom kraji, v ktorej žije 1000 ľudí v 300 domácnostiach - tie sú ohrievané spaľovaním plynu. Každá domácnosť, aby mala teplo, zaplatí ročne minimálne 1000 eur. Na to, aby sa v zime občania ohriali, musia teda niekde zarobiť 300 tisíc eur. Zväčša chodia za prácou do vzdialených krajských miest alebo až do zahraničia, keďže doma prácu nemajú. Za 10 rokov občania spomínanej obce musia zarobiť „len" 3 milióny eur na teplo pre svoje rodiny. Za tieto peniaze by sa už dal v obci vybudovať lokálny energetický zdroj, ktorý by využíval lokálne alternatívne energetické zdroje. Ak by na túto koncepciu mohli obce využiť často nehanebne zneužívané eurofondy a štát to podporoval, tak celý náš vidiek by odrazu začal prekvitať a prestal by vymierať. Lenže ten, kto si v nedávnej minulosti nastavil svoje obchody na zneužívaní monopolného postavenia, potrebuje naďalej ohlupovať laickú verejnosť, ako aj politikov, aby si svoj kšeft udržal. A keďže máme nesvojprávnych politikov, o to je to pre monopoly ľahšie - bezbreho bohatnúť na úkor zbedačovania ľudí na Slovensku.
