Poďme teda hľadať pravdu, keď nám politici hovoria iné ako odborníci. Na webovej stránke splnomocnenca Vlády SR pre vodné dielo Gabčíkovo[1] Ladislava Lazára nájdeme v kapitole prírodné pomery napísané: „Predchádzajúce ľudské činnosti viedli ku skráteniu dĺžky toku, zvýšeniu sklonu dna koryta, zvýšeniu hĺbky vody a rýchlosti prúdenia vody v koryte, zvýšeniu erózie dna, zníženiu sedimentácie prinášaných štrkov a pieskov, ako aj postupný pokles dna a hladín vody v Dunaji po celej dĺžke od Bratislavy až po Budapešť".
Táto argumentácia zdôvodňuje potrebu VD Gabčíkovo. Má to logiku. Ak je to tak, potom vzdutím hladiny Dunaja Hrušovskou zdržou s presmerovaním vody do derivačného kanála na Gabčíkovskú hydrocentrálu sa reálne znižujú rýchlosti prúdenia vody v koryte, znižuje sa unašacia rýchlosť splavenín a tým nastáva zvýšená sedimentácia pieskov a štrkov na dne koryta, s vytváraním nánosov spätne po celej dĺžke koryta Dunaja od Hrušovskej zdrže až po Bratislavu.
Zdá sa, že vyjadrenie riaditeľky Ústavu hydrológie SAV o vyššom vodnom stave vplyvom nánosov je pravdivé[2]. Je pravdivé, ale nie celkom pravdivé. Nánosy sa tvoria vplyvom poškodzovania a tým aj odplavovania zeminy a štrkov z odtokových plôch povodia Dunaja hornatých častí a ich ukladanie v nížinných častiach riek. Tak aký je výsledok vplyvu VD Gabčíkovo na protipovodňovú ochranu Bratislavy? Pozitívny, či negatívny. Ak by sme vychádzali z vyššie vysvetlených argumentov vychádza nám, že VD Gabčíkovo zvyšuje povodňové riziká pre Bratislavu. Minister tvrdí pravý opak.
Ja si však dovolím ponúknuť do diskusie poznanie, že hlavnou príčinou zhoršovania povodňovej situácie i zanášania koryta na Slovenskom úseku Dunaja je znižovanie retenčnej kapacity území nad Slovenským úsekom Dunaja prehnanou urbanizáciou a spriemyselňovaním krajiny vo všetkých štátoch Dunaja od Nemecka, cez Rakúsko až po Rumunsko. Niekoľko krát som upozorňoval na to Dunajskú komisiu vo Viedni. Doteraz to bolo hádzanie hrachom o stenu. Snáď po týchto povodniach sa to zmení, ak chceme verejné zdroje použiť aj na niečo iné, ako na donekonečna zvyšujúce hrádze i odstraňovanie nánosov po každej 100 ročnej povodni s frekvenciou 10-tich rokov.
Hovorí sa, že nehodno sa zamotávať do klamstiev, lebo pravda sa vždy vyplaví na povrch.
[1] http://www.gabcikovo.gov.sk/doc/zbornik_04/kapitola%203/kap3_text.htm
[2] http://www.sme.sk/c/6826409/riaditelka-ustavu-hydrologie-o-50-rokov-ani-tato-hradza-stacit-nebude.html
