Keď som sa dnes dozvedel o tom, že vo Švajčiarsku bude referendum, aby ľudia dostávali 2.000 eur za nič, tak som pochopil, že sme už veľmi blízko priepasti. Blogér Fiľo vo svojom komentári[1] vystihol, že motivácia je základom zmeny. Žeby medzi motivácie človeka bolo "nič" sa mi nezdá. Iba ak tak, že práca je "nič". Tá zmena sa odvíja od roboty. Vieme, že práca šľachtí človeka. Zvlášť zmysluplná a spoločenský užitočná, ktorá núti človeka rozmýšľať, niesť zodpovednosť za svoju rodinu, komunitu a niekedy aj štát. Ak je to tak, tak potom nechápem prečo Rómom nedáme zmysluplnú prácu, ktorá začne aj u Rómov rozvíjať bunky kreativity, zodpovednosti za svoju rodinu i prospešnú činnosť pre komunitu.
Počas svojho občianskeho aktivizmu som sa stretol s množstvom kurióznych príbehov degenerácie podstaty ľudskej práce. Najviac však u Rómov. Napríklad vyznanie experta na školenie: "V živote som nemal lepší kšeft ako školiť Rómov na počítačoch". Alebo vyznanie Rómskeho profesora z USA: „Rómovia nepotrebujú remeslo, ale počítače".
A tak, ako vyznanie pomazaných hláv z rómskeho i nerómskeho prostredia, aj politické rozhodnutia naších pomazaných hláv v štáte sa bohužiaľ uberá tým istým smerom. Politici robia rozhodnia, ktoré posúvajú našu spoločnosť k väčším priepastným rozdielom. Medzi majoritou a minoritou. Medzi bohatstvom i chudobou. Naše pomazané politické hlavy nevytvorili na úrovni štátu mechanizmy i nástroje, ktoré by umožnili človeku na sebe pracovať a niesť zodpovednosť za svoje konanie, za svoju rodinu i komunitu, ale robili a bohužiaľ aj robia z ľudí doslova stádo, teda čakateľov na dávky rôzného druhu. To čo bývalý režim sa snažil rozvínuť k úplne rovnakým sciálnym istotám pre všetkých sa zvrhlo do úplnej závislosti na krmení sociálnymi dávkami. To už má priznaky diagnózy.
Preto nechápem, prečo sa čudujeme, že Rómska komunita v histórii zaznamenáva najväčší úpadok posledné štvrťstoročie. To je dôkaz neschopnosti nás gádžov. Dôkazom je viac ako 20 rokov „chovanie" inštitútu splnomocnenca Vlády pre Rómske komunity, v ktorom sa prevažne striedajú Rómovia. Zrejme asi preto, aby my "gádžovia" sme potom sami sebe nahovárali, že je to neriešiteľný problém.
Reforma nemôže začať od represie, ale od motivácie. To, že súčasný splnomocnenej Vlády pre Rómov sa vybral cestou represií a nie cestou motivácie je jasným signálom, že to skončí tam, kde to bolo pred 20-timi rokmi. Ba ešte horšie. Zvýraznia sa rozdiely medzi majoritou a minoritou.
