Možno príbeh Matěja Hollana privedie politikov aj u nás k múdremu spravovaniu vecí verejných. Treba pripomenúť, že naši susedia nevolia starostov ani primátorov. Volia sa poslanci, ktorí si medzi sebou vyberajú starostu, či primátora. Preto v Brne budú musieť zvolení poslanci vyjednávať aj s recesistami z hnutia Žít Brno. To je život, to nevymyslíš.
A ako sa rozhodnú občania na Slovensku? Prvý recesistický príbeh správania sa voličov na Slovensku vyniesol Kotlebu do kresla Banskobystrickej župy. Zdá sa, že to politikmi na Slovensku nezamávalo. Možno majú pocit, že úspech Kotlebu privolá stádový efekt voličov, aby sa poslušne vrátili do košiara politických strán. Sú však v hlbokom omyle. Realita je už iná. Nedôvera v politické strany a zvlášť k súčasnej štátostrane sa permanentne zvyšuje, preto je dosť reálne, že volebná účasť v novembrových komunálnych voľbách bude veľmi nízka. Možno až rekordne nízka. To žiaľ veľmi vyhovuje straníckym centrálam. Pre nich by stačil aj jeden volebný hlas, aby získali legitimitu kradnúť naďalej.
Stačí si spomenúť na županské voľby. Napríklad v Košickom kraji sme rekordnou nízkou účasťou vo voľbách dalo legitimitu županovi 6,5% právoplatných voličov. Toto by sme my občania nemali viac dovoliť. Preto by sme mali prísť ku komunálnym voľbám a v čo najhojnejšom počte. Ak nedôverujeme kandidátom skorumpovaných strán, voľme kandidátov bez straníckej príslušnosti. Ak sa pre zmenu nevieme rozhodnúť, tak voľme starostov, či primátorov aj so straníckou príslušnosťou, ktorým dôverujeme, ale z princípu voľme za poslancov nezávislých. Aby poslanci bez straníckej príslušnosti mohli do politického života našich miest vniesť nový čerstvý vietor, aby primátori, či starostovia mali zúžený priestor pre zneužite funkcie verejného činiteľa vo svoj prospech. A tiež preto, aby sme premiérovi tejto republiky odbremenili trápenie s odpúšťaním dlhov pre svojich straníckych kolegov v pozícii primátora, či starostu.
