Dokonca my, obyčajní ľudia, fandíme tým, ktorí nás presviedčajú, že toto je alfa a omega celého projektu spoločnej Európy. Aj otázka byť či nebyť v Európskej únii padá a zdvíha sa presne na plných bruchách, či hrubých perinách. Nie náhodou práve na tomto stroskotala krehká vláda Ivety Radičovej pri diskusiách o eurovale, či lepšie povedané „euroválove"? Vo verbálnych prejavoch napĺňania brucha sme sa však sofistikovane posunuli. Aby volič nerozoznal pozadie záujmu straníckych centrál. Heslá politických strán napríklad smerom k bruselským válovom typu: „Do Európskej únie! Ale nie s holými zadkami...", „Všetci za Brusel, my za vás", však s časovým odstupom desiatich rokov jasne potvrdzujú, že cieľ ostal ten istý.
Prestávame rozumieť slobode? Či ju údajne potrebujeme regulovať? Kým? Novými papierovými hlavami? Neverím, že niekomu z nás vyhovuje vysoká hustota papierových hláv na akýchkoľvek postoch vo verejnej správe. Vieme dobre, že niekedy stačí jedna rozmýšľajúca medzi papierovými hlavami a atmosféra je iná. Marcové prezidentské voľby to potvrdili. Či nie? Priatelia, je pred nami ďalší krok nášho dospievania. Zmobilizujme sa a v eurovoľbách dajme silný mandát ľuďom, ktorí môžu Európsku úniu viesť k prosperite. Potvrďme, že Slovensko je moderný a kultúrny štát, ktorý dokáže nielen brať, ale aj dávať. Skúsme to!
Článok môžete podporiť aj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Dost-bolo-papierovych-hlav-v-Bruseli
