Slovensko v tejto veci za vlády Ivety Radičovej ponúklo samo sebe, Európe i svetu riešenie, ktoré lacno, efektívne a pomerne rýchlo vnášalo nástroje a mechanizmy zastavenia vysušovania krajiny. Dôkazom bol fakt, že sa v priebehu jedného roka podarilo zmobilizovať takmer 500 obcí, ktoré riešili konkrétne projekty zadržiavania dažďovej vody v krajine. Stálo to 42 miliónov eur. Obce navyše dali zmysluplnú prácu viac ako siedmim tisíckam dlhodobo nezamestnaným ľuďom, často v ekonomicky najzaostalejších regiónoch.
A ako sa dnes správajú do seba zahľadení politici, úradníci, odborníci, občianski aktivisti na vodu, sídliaci väčšinou v Bratislave? Ani si nevšimli, že ľudia na zvyšku územia Slovenska potrebujú žiť v bezpečnom, zdravom a prosperujúcom prostredí. Politici škrtli vládny program revitalizácie krajiny a peniaze z verejných zdrojov presmerovali do prevádzky vodohospodárskeho podniku. Úradníci opäť intenzívne naštartovali podporu financovania projektov betónovania a kanalizovania vodných tokov v našich obciach. Momentálne prebieha výzva na hľadanie zhotoviteľov regulácií potokov v jedenástich obciach spolu za takmer 30 miliónov eur. Voda sa tak opäť bude tunelovať aj za pomoci eurofondov. Výsledkom bude, že v období sucha bude naša krajina ešte viac presušená. Tu je prehľad investícií do spomínaných jedenástich obcí:
· Nižný Hrabovec - ochrana pred povodňami - 3 971 394,64 eur
· Chminianske Jakubovany, protipovodňová ochrana - 1 627 642,94 eur
· protipovodňové opatrenia v obci Lutila - 3 685 000,45 eur
· protipovodňové opatrenie v obci Kurov - 3 870 000,45 eur
· protipovodňové opatrenie v obci Lomné - 3 221 788,23 eur
· protipovodňové opatrenie v obci Kľušov - 4 320 000,35 eur
· úprava vodného toku v obci Ďapalovce - 2 624 215,12 eur
· protipovodňová ochrana - Šarišské Čierne - 1 197 530,11 eur
· protipovodňové opatrenia v obci Hrabské - 2 878 874,23 eur
· protipovodňové úpravy v obci Banské - 1 979 002,63 eur
Za tieto peniaze by sa dala sprostredkovať práca pre viac ako päť tisíc ľudí, aby zabezpečili kompletnú ochranu v chotároch viac ako 250 obcí s vytvorením vodozádržných objektov. Tie by zvýšili zásoby vody v krajine o viac ako 20 miliónov m3 ročne. Slovensko by sa tak mohlo stať atraktívnejšou, bezpečnejšou a konkurencieschopnejšou krajinou na streche Európy.
Nestane sa však tak, lebo tunelovanie slovenských vôd podporuje celá odborná komunita našich vodohospodárov - jednoducho sa im páčia skanalizované potoky. Odborná komunita si už odchovala aj občiansku skupinu, ktorá teraz zamestnáva kontrolné úrady od Bratislavy až po Brusel sťažnosťami s cieľom, aby sa z eurofondov už nepodporovali environmentálne bezpečnejšie, sociálne spravodlivejšie a ekonomicky prospešnejšie riešenia. Zlodeji tak kričia: „Chyťte zlodeja!" a to aj za významnej asistencie médií.
Túto primitívnu kultúru má podporiť aj odborná konferencia „Protipovodňová ochrana - účasť verejnosti na príprave plánov manažmentu povodňového rizika", na ktorej sa má 15. januára v Bratislave - v sídle SHMÚ - rozprávať aj o protipovodňovej ochrane na Slovensku. Jej účastníci sa zrejme dozvedia „veľkú pravdu" o tom, ako sa zneužilo 42 miliónov eur na vládny Program revitalizácie krajiny. Pripomínam len, že do každej jednej z takmer 500 zapojených obcí, smerovalo v priemere 120 tisíc eur - teda doslova len omrvinka z vyššie uvedených plánovaných investícií.
Takže, vážení občania Slovenska, to že horí vzdialená Austrália na opačnej strane našej zemegule, ešte neznamená, že raz podobne nezhoríme aj my. Menej vody v krajine znamená aj viac požiarov v krajine a naši politici, vodohospodárski odborníci i niektorí občianski aktivisti to podporujú. Po ničivých povodniach v roku 2010 vládne od roku 2011 na Slovensku dlhodobé sucho. Ďalšími projektmi na tunelovanie vôd z našej krajiny sa sucho bude len prehlbovať - čím riziká požiarov stúpnu. Prosím, kričím, apelujem: Zastavme sa bratia, lebo zo lží a nenávisti sa nedá žiť!
