Jedným z dobrých rozhodnutí Radičovej vlády bolo schválenie Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Rozhodnutie sa zrodilo v ťažkej traume troch vĺn extrémnych povodní v roku 2010. Bolo treba rýchlo konať, bez otáľania a nájsť riešenie, ktoré by pomerne rýchlo naštartovalo proces realizácie takých opatrení, ktoré by bolo prospešné nie len v ochrane pred povodňami, ale aj pred suchom i klimatickou zmenou. Tiež aby tomu rozumeli aj starostovia i aby to generovalo množstvo pracovných príležitostí, hlavne pre ľudí v chudobných regiónoch.
Ako prvý krok bolo schválenie zásad a princípov revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny so schválením splnomocnenca Vlády pre program (27. augusta 2010). Do dvoch mesiacov bol vládou schválený Program revitalizácie krajiny s realizáciou prvých 23 štartovacích projektov s financovaním 580.000 eur z rezervy predsedníčky Vlády (27. októbra 2010). Prvý realizačný projekt v zmysle nastaveného programu bol vládou schválený 9. marca 2011 pre 200 obcí. Na realizáciu protipovodňových opatrení sa prihlásilo 834 obcí! Vybraných bolo 200 obcí s najvyšším rizikom vzniku povodní. Napokon Úrad Vlády podpísal 190 zmlúv s obcami, ktoré dodržali kritériá, schválené Vládou SR (realizovať v katastri obce minimálne 30.000 m3 vodozádržných opatrení v zmysle metodiky a zamestnať minimálne 10 ľudí evidovaných na úrade práce).
Vláda schválila použiť na projekty z rozpočtu štátu 18 mil. eur a z Európskeho sociálneho fondu 6 mil. eur. Pre jednu obec 90.000 eur zo štátneho rozpočtu a 30.000 eur z Európskeho sociálneho fondu. Tento paušálny model sa vybral preto, aby sa dalo ľahko kontrolovať i porovnávať úroveň, kvalitu i objem zrealizovaných prác v jednotlivých obciach. Napokon podpísané zmluvy s obcami sa zaviazali zrealizovať celkom 6,094 mil. m3 vodozádržných opatrení prevažne v poškodenej lesnej a poľnohospodárskej krajine (http://kravcik.blog.sme.sk/c/284426/Governments-flood-prevention-program-in-Slovakia.html). Obce, ktoré sa pousilovali s prípravou projektu, jej chválením a súhlasom vlastníkov pozemkov, mohli začať realizovať opatrenia už v júni 2011. Starostov hlavne motivovalo, aby stihli zrealizovať čo najviac prác do príchodu letných prívalových dažďov. Realizácia prác protipovodňových opatrení nabrala v lete také tempo, že aj samotní navrhovatelia boli príjemne prekvapení. Boli prekvapení aj tí, ktorí nepriali tomuto programu. Zhotovitelia, starostovia i zamestnaní na projekte si navzájom pomáhali. Nastala nebývalá súdržnosť všetkých zainteresovaných, na Slovensku priam nevídaná.
Keďže sa systém osvedčil, navrhli sme Vláde rozšíriť realizáciu projektu na viac obcí. Preto Vláda v septembri 2011 schválila v druhom realizačnom projekte realizovať model minimálne 10.000 m3 vodozádržných opatrení s vytvorením minimálne 10 pracovných príležitostí pre ľudí s úradu práce v jednej obci. Tak sa podarilo zmluvne zaviazať 344 obce na vytvorenie ďalších viac ako 3,5 mil. m3 vodozádržných opatrení v poškodených častiach svojich katastrov, aby dažďová voda ostávala v ich chotároch a neubližovala susedom. Projekty sa realizovali do konca marca 2012 a potom skapal pes.
Zbytočne opakovať príbehy ľudí, ktorí sa dostali vďaka projektu priam z priepasti biedy do sveta ľudskej dôstojnosti. V sobotu 6.októbra sa dali počuť kompetentní v rozhlase za vytváranie pracovných príležitostí bývalej aj terajšej vlády, že si nevedia predstaviť žiť s 300 eur mesačne. Počas monitoringu realizácie prác som sa stretol z množstvom ľudských osudov, pre ktorých je 300 eur hotový majetok. Možno by sa mohli kompetentní, ktorí zrušili projekt revitalizácie krajiny zamyslieť nad takým maličkým príbehom človeka z jednej obce, 548 km vzdialenej od Bratislavy. Človek z obce Inovce dlhé roky pracoval ako šofér v stavebnej firme. Najazdil státisíce kilometrov. Pred siedmymi rokmi stratil prácu ako 51 ročný a žil pod hranicou biedy z podpory 63 eur mesačne. Keď bol zamestnaný na projekte, začal sa cítiť ako človek, ktorý do komunity patrí, lebo jej pomáha realizovaním protipovodňových opatrení. Za to dostával 317 eur mesačne z úradu práce a stravné lístky. Doprial si, to čo si pred tým nemohol. Zdravšie sa stravoval, menej fajčil, menej chorľavel a mal pocit, že aj ľudia v dedine si ho začínajú opäť vážiť. Od marca už zas to neplatí. Je odkázaný na sociálnu podporu 63 eur, je na príťaž v obci a robotu si nenájde, aj keď je bratranec jedného primátora okresného mesta.
Nuž a keď som dnes čítal, že Vláda v snahe šetriť (http://ekonomika.sme.sk/c/6559589/vlada-zverejnila-na-com-usetri-vyse-120-milionov-eur-kompletny-zoznam.html), ušetrila v rozpočte tých 9,4 mil. eur, ktoré bývala Vláda plánovala využiť na revitalizáciu krajiny vytváraním pracovných príležitostí pre chudobných, tak som si pomyslel na tých ľudí v teréne. Vďaka projektom revitalizácie krajiny mali istotu pre dôstojnejší život a urobiť niečo osožné pre svoju komunitu i pre spoločnosť. Takýchto ľudí, ktorí Programom revitalizácie krajiny získali prácu, bolo viac ako 7.700. Terajšia ich istota je denná sociálna žobračenka 2 eur! Takýto sociálny lapsus by si nemal dovoliť žiadny politik ani najextrémnejší pravičiar, nieto ľavičiar. Neviem, či sa dá tento politický lapsus niečím vysvetliť, keď tým ľuďom, ktorí začali pracovať na obnove poškodených častí krajiny, súčasná vláda neponúka žiadnu inú alternatívu a nemieni týchto ľudí mobilizovať k zodpovednosti za starostlivosť o svoju krajinu. Žeby sme naďalej boli pod vplyvom smutne slávneho výroku bývalého komunistického vodcu, ktorý nechcel dovoliť rypať sa kapitalistom v našej socialistickej záhradke? Nuž naša záhradka naďalej ostáva poškodená ešte z čias panovania spomínaného vodcu a potrebuje opravu, aby tak rýchlo nevysýchala, lebo prestane rodiť a navyše nám bude ubližovať, keď zaprší. A na oprave poškodenej záhradky môže pracovať viac ako 30.000 ľudí, ktorí nemajú šancu si získať prácu.
