Vedci údajne dospeli k poznaniu, že odchádzajúci hydrologický rok patril k piatim najsuchším rokom od roku 1931. Tí istí vedci dospeli tiež k poznaniu, že voda sa stáva skutočne strategickou surovinou a tiež postrehli veľké rozdiely v jednotlivých obdobiach. Ich poznanie je o veľkom suchu v uplynulých mesiacoch, spôsobenom nedostatkom zrážok. Skutočne významný vedecký objav!
Najvýznamnejší vedecký objav však spočíva v poznaní, že nedostatok dažďa vplýva aj na prírodu a že keď bolo horúco a sucho, tak tráva prestala rásť a keď začalo pršať, tráva rásť začala. Ak by tí istí vedci pokračovali v poznávaní súvislostí obehu vody v prírode, možno by aj dospeli k pochopeniu, že krajina vysychá práve preto, lebo je poškodená a nedokáže zadržiavať toľko dažďovej vody ako v minulosti.
Ak by vedci išli vo výskume ešte viac do hĺbky, dospeli by aj k poznaniu, že zadržiavanie dažďovej vody v krajine spôsobuje nielen rast vegetácie, ale aj nasýtenie prameňov, ktoré dokážu zásobovať potoky i rieky, aby nevysychali. Tiež by sa viac vody vyparilo cez vegetáciu do atmosféry. Ešte hlbšie poznávanie vzťahu pôda - voda - vegetácia - atmosféra by vedcov priviedlo k pochopeniu, že zadržiavanie dažďovej vody v krajine posilňuje nielen fotosyntézu a výpar vody do atmosféry, ale aj častejšiu tvorbu mrakov a častejší dážď.
Že je to jednoduché milí priatelia! Skúsme toto naším vedcom pripomínať, aby nezabudli na obyčajné princípy kolobehu vody v prírode, ako aj na to, že vyprázdňovanie vody z malých vodných cyklov spôsobuje predlžovanie obdobia bez dažďa. Ak to vedci pochopia, budeme mať šancu spoznať aj súvislosti prečo alfou i omegou je potreba zadržiavať čo najväčšie množstvo dažďovej vody v krajine. O tom je celý konflikt o revitalizáciu krajiny. Ak krajine nedovolíme vyschnúť, máme šancu prosperovať. Ak krajinu vysušíme - či z nevedomosti alebo úmyselne - naše hodiny sú zrátané. Vyschneme tak isto ako poškodená krajina! Je len na nás, čo si vyberieme.
