Druhý odkaz, ktorý som pochopil z dnešných televíznych debát je, že SMERu terajší model politického delenia štátu vyhovuje, lebo neschopnosť „štandardných strán" z druhej strany brehu neprináša novú kvalitu do politického života. To umožňuje štátostrane vládnuť hravo do nekonečna. Pre SMER bude najlepšie, ak "štandardné" opozičné strany budú mať rozparcelované celé opozičné politické prostredie.
Tretí odkaz, ktorý som si dovolil dnes pochopiť je výber diskutérov. V obidvoch televíziách boli len z opozičného KDH. Zrejme to súvisí s nadbiehaním SMERu tejto opozičnej strane. Pravdepodobne štátostrana s nimi počíta do novej koalície, ak by sa s niečo zomlelo. Súčasťou tejto hry je pravdepodobne aj masírovanie Hrušovského byť prezidentom. Dnešná jeho argumentácia to potvrdzuje, že je pre takúto hru použiteľný.
A čo zástupcovia „neštandardných" strán, alebo samozvanci, ako boli dnes zaškatuľkovaní? Nuž sú na začiatku presne takej cesty, na akej sa nachádzal líder súčasnej štátostrany pred 15-timi rokmi. Po historických voľbách v roku 1998 sa začali profilovať štandardné podmienky politickej kultúry. Občianska verejnosť ukázala vtedy svetu i sebe, že vieme rozvíjať demokraciu. Žiaľ, po spomínaných voľbách občianska spoločnosť sladko zaspala na vavrínoch. Keď sa prebudila, bola prekvapená z vývoja. To otvorilo dvere vtedy "neštandardnej" strane postupne sa vyprofilovať na štátostranu. A tá teraz namiesto toho, aby kultivovala politickú kultúru, prihrieva benzín do ohňa. Napríklad tým, že delí politické subjekty na štandardné a neštandardné. Mali by si to všimnúť politológovia a zadefinovať, čo to znamená pre budúcnosť Slovenska.
