Hradenie bystrín
Vodohospodárski odborníci krajín EÚ v dokumente Najlepšia prax protipovodňovej prevencie, protipovodňovej ochrany a zmierňovania povodní (2003) upozorňujú, že je potrebné rozlišovať medzi rozličnými druhmi povodní a okolnosťami prostredia: „... je zásadný rozdiel medzi náhlymi povodňami na hornej časti tokov, kde si zmiernenie rizika vyžaduje široké spektrum inovatívnych riešení malých rozmerov... na nížinách sú zas potrebné opatrenia veľkých rozmerov..." V rámci vládneho Programu revitalizácie krajiny v rokoch 2010-2012, ktorý bol zameraný na horné časti tokov a povodí, bolo vytvorených okolo 100.000 opatrení. Hrádzky tvorili čo do počtu menšinu. Napriek tomu sa mnohým ľuďom tento program vryl do pamäti ako program budovania hrádzok.
Hrádzky ako prevencia pred prívalovými povodňami sa stavali už v antických časoch. V našom geografickom priestore nastal rozmach hradenia bystrín v druhej polovici 19. storočia. Prof. Ing. Róbert Binder v publikácii Zahrádzanie bystrín a lavín (1970) uvádza, že príslušná legislatíva bola reakciou na bystrinné pohromy, ku ktorým dochádzalo v dôsledku ťažby lesa a pretvárania lesov na polia a lúky (najmä) v alpských krajoch.
Obvzlášť katastrofálne povodne v Savojských Alpách v roku 1856 podnietili tvorbu legislatívy podporujúcej rozsiahle hrádzkovanie v rokoch 1860 a 1864 vo Francúzsku. Podobný vývoj bol po katastrofálnych povodniach v roku 1868 vo Švajčiarsku a v Rakúsku po povodniach v roku 1882. Rakúsky zákon č. 117/1884 platný i v českých krajoch má názov O opatreniach k neškodnému odvádzaniu horských vôd. Ukladal, že na daný účel môžu byť podľa príslušných pomerov vykonané opatrenia ako zriadenie prahov, hrádzí a stavov, ale definoval aj prípustné a neprípustné spôsoby využívania krajiny. V Uhorsku sa hradeniu strží a výmolov venoval Zákon XII/1894 O poľnom hospodárstve a poľnej polícii a Zákon XXIII/1885 - O vodnom práve. Hradenie bystrín sa za 1. Československej republiky sľubne vyvíjalo. Český bystrinár profesor Vojtěch Kaisler si získal európsku povesť a stal sa dokonca rektorom ČVUT, avšak jeho kariéru prerušila nacistická okupácia. Hradenie bystrín sa na Slovensku praktizovalo i za socializmu a to hlavne v povodiach vodných nádrží, aby sa tak spomalilo ich zanášanie. Na rozdiel od susedného Rakúska, kde existuje úspešná kontinuita hradenia bystrín od čias monarchie až podnes, prechod k demokracii po páde socializmu u nás priniesol so sebou i prechodné obdobie neusporiadaných vzťahov, ktoré pre hradenie bystrín nebolo priaznivé.
Program revitalizácie krajiny po roku 2010 tak nadväzoval na čiastočne zabudnuté remeslo. Napriek ťažkostiam sa program rýchlo rozvinul a obce či už svojpomocne alebo dodávateľským spôsobom tvorivo vybudovali desaťtisíce hrádzok: priepustných, nepriepustných i čiastočne priepustných, drevených kolových, prekladaných i zrubových, kamenných sypaných, murovaných i gabiónových...
Spor o hrádzky
Hrádzky sa stali hlavným cieľom kritiky a výsmechu zo strany odporcov Programu revitalizácie. Kolektív autorov z akademického prostredia, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, Ústavu hydrológie SAV a ďalších organizácií v časopise Vodohospodársky spravodajca (3-4, 2012) napadli hrádzky z hľadiska poddimenzovania kapacity, stability, bezpečnosti či životnosti. V podobnom duchu sa niesli i ich články v novinách či príspevky na konferenciách. Odporcovia argumentovali fotografiami chatrne vyzerajúcich hrádzok, ktoré boli údajne postavené v rámci programu. Týmito a ďalšími argumentami sa im podarilo získať na svoju stranu časť nezainteresovanej verejnosti.
Výhrady vedeckej komunity ohľadom neúčinnosti realizovaných opatrení vzhľadom na nepomer objemu zrážkovej vody pri väčších dažďových úhrnoch a objemu vodozádržných opatrení respondenti z radov starostov odmietli (graf č.1). V tomto prípade, podobne ako pri ďalších otázkach ohľadom účinnosti opatrení, výsledky zoslabuje skutočnosť, že hodnotené obdobie bolo mimoriadne chudobné na zrážky, takže nedošlo k plnohodnotnému odskúšaniu hrádzok. Napriek nízkemu ročnému úhrnu zrážok sa však i v tomto suchom období v mnohých lokalitách intenzívne dažde vyskytli. Nesúhlas starostov s vedcami a vodohospodárskymi odborníkmi zaiste neznačí ich vieru v absolútnu ochranu pred akýmikoľvek zrážkami. Tá, podobne ako v prípade štrukturálnych opatrení, nie je zaručená nikdy.
Vzhľadom na obrázky chatrných hrádzok šírených ich odporcami, akademická komunita hrádzkam predpovedala životnosť do prvého väčšieho dažďa. Niet pochýb o tom, že niektoré z desaťtisícov postavených hrádzok spadli. Odpovede starostov však vôbec nesvedčia o tom, že ide o významné percento (graf č.2). Životnosť hrádzok závisí od viacerých faktorov. Ing. Pavol Šutý, majiteľ firmy EKOSTAV Oščadnica, s.r.o., ktorá sa na hradení bystrín v rámci Programu revitalizácie zúčastnila, na adresu životnosti povedal: "Životnosť je závislá hlavne od zapustenia objektov do svahov (založenie stavby), použitého materiálu a technického vykonania. Je ideálne, ak sú objekty z dreva zatápané vodou, tak vydržia desaťročia. Pri drôtokamenných objektoch je dôležité, aby cez ne nešli štrkové splaveniny; tieto musia byť zachytené vyššie v toku drevenými hrádzami. Takto môže životnosť presiahnuť 50 rokov. Sú drevené objekty z minulosti, ktoré sú viac ako 50 - ročné a taktiež kamenné s vysokou dobou životnosti..."
Ing. Miroslav Hríb, konateľ spoločnosti Vodales, s.r.o., k životnosti jednotlivých prahov, stupňov a prehrádzok dodáva: "odhadujem ju na 5 až 40 rokov... Konštrukcie z kameňa vydržia od 10 do 100 rokov. Na našich stavbách sme používali odkôrnené drevo z drevín smrek, dub, borovica, smrekovec a jelša, ktoré sme museli kúpiť od urbárskych spoločností alebo od Lesov SR, š.p. ...vo všeobecnosti veľkou chybou bolo používanie neodkôrneného dreva na konštrukciách a stavbách. Výnimkou je vŕbové prútie, ktoré má úžasnú schopnosť sa tvarovo prispôsobiť zmeneným hydraulickým pomerom v drobnom koryte a zakoreniť vo svahu . Životnosť drevených konštrukcií a kvalita práce nezamestnaných sa postupne zlepšovala a preto objekty, ktoré budovali nezamestnaní, nemajú rovnakú životnosť. Po 2 týždňovom zaučení nezamestnaných a upozornení na chyby sa ich výkon a kvalita výrazne zlepšila."
Bezpečnosť pred prielomovými povodňovými vlnami nie je niečo, o čom sa rozhoduje hlasovaním v dotazníku. V prípade potenciálne nebezpečných vodných stavieb treba vykonať všetko, čo vyžaduje zákon. Odmietavé odpovede starostov (graf č.3) si možno skôr vysvetliť ako ich reakciu na situáciu veľkého množstva malých opatrení, kde i prípadné zlyhanie jedného z nich neohrozuje obec. Určite nie viac ako ich neexistencia.
Starostovia reagovali podobne odmietavo i na argument vedeckej komunity, podľa ktorého môže v dôsledku opatrení nastať vzdutie hladiny a zhoršenie povodňovej situácie splaveným materiálom (graf č.4). Ing. Šutý komentuje: „Vzdutie hladiny na prehrádzkach je väčšinou do výšky 1 m a keďže takmer všetky sú perforované, po kulminácii voda postupne klesne. Vzdutá hladina nad objektom nemá vymývaciu schopnosť a ani nepodmýva svahy a nespôsobuje zosuvy brehov. Každý priečny objekt niveletu dna stabilizuje, potok sa nezarezáva hlbšie do terénu." Ing. Hríb dodáva: "Vzdutie hladiny je prirodzený hydraulický jav a preto dimenzie objektov sú k tomu prispôsobené. Na väčších objektoch sme budovali vždy aj bezpečnostné prepady z balvanov a kamennej rovnaniny..."
Nebezpečné vzdutie hladiny a zhoršenie povodňovej situácie splaveným materiálom skutočne môže nastať a často i nastáva, ale nie v dôsledku hrádzok. Nastáva upchatím priepustov, ktoré sa počas prívalových dažďov zanášajú konármi, lístim a kameňmi, čo spôsobuje lokálnu záplavu. Vodohospodári potom obviňujú starostov, že nečistia priepusty. Hrádzky nad obcou konáre, lístie a kamene zadržiavajú a priepusty sa neupchávajú. Tieto opatrenia sú, zdá sa, úplne mimo zorného poľa niektorých našich vodohospodárov, ktorí kladú nechápavé otázky ohľadom funkcie hrablicových a iných priepustných typov hrádzok.
V spore o hrádzky v prvom kole u starostov zvíťazili ich zástancovia. Predpovede odporcov vyzneli prehnane a účelovo. Skutočným testom hrádzok však bude čas.
Nepravdivá kampaň
Spomínali sme prípady, kedy odporcovia šírili falošné fotografie chatrne vyzerajúcich hrádzok. Do tejto kategórie patril i blog istej poslankyne NR SR, na ktorom sa v čase volebnej kampane objavili videá biedne vyzerajúcich hrádzok údajne postavených v rámci Programu revitalizácie krajiny v obci Brehy. Obvinenia z nekvalitnej práce boli spojené s obvineniami z finančného tunelovania. Videá boli natočené bez konzultácie a vedomia predstaviteľov obce.
Následná kontrola vyvrátila podozrenia z nekvalitnej práce i tunelovania. Na internete sa objavila videonahrávka starostu obce Ing. Juraja Tencera pred impozantne vyzerajúcou gabiónovou hrádzkou, ktorý rozhorčene pozýval pochybovačov prísť do obce a presvedčiť sa o skutočnosti na vlastné oči. V čase písania tohto príspevku sa obrázky týchto hrádzok po roku opäť objavili v dennej tlači, tentoraz aby dokumentovali skvelé plnenie svojho účelu pri topení snehu.
Starosta obce Brehy Ing. Juraj Tencer nám s vyplneným dotazníkom poslal komentár, ktorý v mierne skrátenej forme citujeme: "Ja osobne vnímam Program revitalizácie krajiny ako prínosný pre obec, ako aj celé povodie Hrona. Nechápem prečo "vodohospodárske kapacity" nedokážu pochopiť, že uvedený projekt vhodne dopĺňa systém budovania veľkých vodných betónových nádrží. Pán Kravčík a spol. "nevymysleli teplú vodu" a ani "neobjavili Ameriku". Vhodne rozpracovali systém "hradenia bystrín," ktorý pracovníci lesov SR aplikovali v našich lesoch od nepamäti. O správnosti projektu sa presvedčili aj naši občania, keďže po vybudovaní vodozádržných opatrení nám napriek daždivému počasiu neupchalo ani jeden priepust, cesty a ani majetky občanov neboli po búrkach zanesené blatom a kamením. Konáre, kamenie i zemina je menej odplavovaná z krajiny, usádza sa v sedimentačných hrádzkach. Tým sú menej zanášané i betónové priehrady na našich riekach a šetríme peniaze štátu na ich čistenie. Na vodnej nádrži Velké Kozmálovce bol plávajúci bager nepretržite niekoľko rokov a zakaždým po väčšej vode začal bagrovať sedimenty odznovu. Je toto tá správna vodná politika??? Na základe hore uvedeného a názorov občanov, odporúčam, aby sa "Program revitalizácie krajiny " riešil aj v iných častiach Slovenska."
Pri veľkom počte opatrení vybudovaných v rámci Programu revitalizácie krajiny nie je možné, aby všetky boli ukážkové ako projekt v obci Brehy. Podľa realizátora viacerých opatrení programu Miroslava Hríba kvalita realizačného projektu v obci závisela hlavne od šikovnosti starostu. Starostovia, ktorí si vybrali dostatočne fundované stavebné spoločnosti, ktorých povinnosťou bolo v krátkom čase zabezpečiť projektovú dokumentáciu i realizáciu, boli úspešní. Ak si ale starostovia vybrali vo výberovom konaní spoločnosť, ktorá nedokázala pochopiť zámer a realizovala stavby bez odborných znalostí, rešpektovania miestnych podmienok a chcela dosiahnuť maximálny zisk, výsledok nemusel uspokojiť občanov. Napriek týmto slovám, ale aj všetkým úskaliam a problémom, prieskum ukazuje na relatívne vysokú spokojnosť s vykonaným dielom.
Juraj Kohutiar, NPOA
