Verejná výzva na zodpovedanie otázok súvisiacich s podozrením zo zneužitia finančných prostriedkov vyčlenených Úradom vlády SR na realizáciu Programu revitalizácie krajiny (protipovodňové opatrenia) adresovaná premiérke Ivete Radičovej.
Publikované 9. marec 2012 od Viera Tomanová.
Vážená pani premiérka,
pred niekoľkými dňami sa mne aj niekoľkým denníkom dostal do rúk príspevok „Klientelizmus v Programe protipovodňových opatrení", po prečítaní ktorého Vás verejne žiadam o vysvetlenie nižšie uvedených otázok. Nastolenie týchto otázok považujem za dôležité už aj kvôli tomu, že na svojej internetovej stránke som zverejnila aktivistami spracovaný rozsiahli rozbor Programu poukazujúci práve na klientelizmus, neodbornosť, neadekvátnu finančnú náročnosť projektov. V rámci Programu obce získali z Úradu vlády SR finančné prostriedky na vybudovanie prehrádzok na zadržiavanie vody pri prívalových dažďoch a z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny prostriedky na vytvorenie krátkodobých pracovných miest na jeho realizáciu.
Proti Programu sa v minulom roku vytvorila občianska iniciatíva MONITOR. Podľa jej vyjadrenia vybudované prehrádzky nespĺňajú svoj účel, vybudovaný objem vodozádržných opatrení bol niekoľkonásobne predražený a v budúcnosti namiesto toho, aby pomáhali, budú skôr predstavovať potenciálne ohrozenie.
Príspevok poukazuje na zlyhanie programu po technickej stránke; dôkazom sú videozáznamy a zároveň aj skúsenosti niektorých obcí, ktoré sa v minulom roku zapojili do programu protipovodňových opatrení a zároveň si overili fungovanie resp. nefunkčnosť týchto opatrení v čase, keď obce postihli prudké dažde, ktoré mali za následok vyliatie riek z koryta a zaplavené pivnice rodinných domov. Kriticky sa staviam k faktu, že Váš úrad poskytol peniaze na realizáciu projektov na cudzom majetku. Namiesto toho, aby sa takéto aktivity realizovali priamo s vlastníkmi, správcami lesov a povodí potokov a riek, ktorí sa však k tomuto programu stavajú kriticky, peniaze ste rozdelili medzi obce.
Priamo vo Vašom úrade pôsobí človek, ktorý v čase keď sa rozdeľovali finančné prostriedky obciam bol aj predsedom občianskeho združenia zabezpečujúceho spoplatnené školenie k programu a zároveň jeho združenie získalo zákazky v obciach, realizujúcich protipovodňové opatrenia.
K dnešnému dňu zo strany koaličných partnerov neexistuje jednotná zhoda o počte vytvorených pracovných miest podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v obciach, ktoré získali príspevok z Úradu vlády SR, hoci sú z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu vyčlenené prostriedky na tvorbu pracovných miest vo výške 42 miliónov eur.
Existuje vážne podozrenie zo zmanipulovania prieskumu trhu pri výbere dodávateľov, nakoľko sa vytvorila skupina súkromných spoločností, ktoré takto získali finančne významný podiel na realizácii programu.
OTÁZKY A ODPOVEDE
1. Protipovodňové opatrenia sa realizujú voľne v prírode, napr. v lese, v korytách riek a pod. Druhý realizačný program sa začal realizovať na prelome mesiacov október/november, teda v mesiacoch, kedy sa sezónne práce končia. Realizácia opatrení podľa 1. realizačného programu trvala v rozpätí 3 - 5 mesiacov.
Otázka:
Ako sa realizoval 2. realizačný projekt v zimných mesiacoch, keď budovanie protipovodňových opatrení má sezónny charakter a vzhľadom na zimu, sneh a zamrznutú pôdu sa nedali vykonávať žiadne práce? Ako sa riešilo využívanie novovzniknutých pracovných miest vytvorených podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti na realizáciu opatrení v rámci 2. realizačného projektu?
Odpoveď:
Počasie umožňovalo realizovať projekty do 15. januára a z monitoringu vyplýva, že práce boli zrealizované na 60 - 70%. Model zamestnania aj v zimnom období je vhodný, pretože ľudia, tak ako v minulosti, potrebujú pracovať a žiť a nie živoriť. Ľudia si túto prácu vážia a radi by v nej pokračovali. V čase snehovej kalamity ľudia zamestnaní cez paragraf 50j pracovali na odpratávaní snehu, čím sa pracovné sily flexibilne využili. Po snehovej kalamite ľudia pokračujú v realizácii revitalizačných projektov. Toto si starostovia veľmi chvália - aj vo svojich správach ocenili, že mali k dispozícií pracovnú silu na zvládanie snehovej kalamity. Možno tam, kde žijú poradcovia pani poslankyne Tomanovej, sa v zime nepracuje, alebo po celý rok nemajú sneh a majú pocit, že v zime sa má sedieť pri „peci".
2. Na pilotný a dva realizačné projekty boli vyčlenené prostriedky v objeme 33 miliónov eur priamo z Úradu vlády SR. K tomu sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 42 miliónov eur na vytvorenie nových pracovných miest viazaných aj k programu protipovodňových opatrení. Nikde v materiáloch sa oficiálne neuvádza, koľko stojí jedno vytvorené pracovné miesto.
Otázka:
Môžete vyčísliť náklady na jedno pracovné miesto pri zarátaní výdavkov vynaložených z Úradu vlády SR a výdavkov z úradov práce na úhradu podľa § 50j zákona o službách zamestnanosti? Z rozpočtu národného projektu žiadam zarátať iba výdavky na tie pracovné miesta, ktoré sa viazali na program protipovodňových opatrení. Viete presne povedať, koľko nových krátkodobých pracovných miest bolo vytvorených len na realizáciu tohto programu?
Odpoveď:
Na realizáciu projektov revitalizácie krajiny sa celkovo použilo 42 mil. eur. 24 mil. eur zo štátneho rozpočtu a 18 mil. eur z Európskeho sociálneho fondu (ESF). Celkovo sa projektmi vytvorila príležitosť zamestnať viac ako 7700 dlhodobo nezamestnaných na obdobie 6 mesiacov, ktorí vytvorili hodnotu vodozádržných opatrení viac ako 4,5 mil. m3 a ďalších viac ako 2400 pracovných príležitostí prostredníctvom zhotoviteľov. Spolu tak program vygeneroval viac ako 11000 pracovných príležitostí. Teda štát ani ESF nestojí vytvorenie jedného pracovného miesta ani cent, pretože program je nastavený tak, že aj tí, ktorí boli zamestnaní prostredníctvom paragrafu 50j, vytvárali hodnoty pre svoje komunity. Išlo nielen o budovanie ochrany pred povodňami, ale aj o vytváranie vodných zdrojov, ktorých dôležitosť potvrdilo historické sucho, ktoré celá stredná Európa zažila pred snehovou kalamitou. Tento model vytvárania zmysluplných pracovných príležitostí je unikátny a na mojej prednáške 6.3.2012 v talianskom Trevise pri preberaní medzinárodnej Ceny Renza Frazina od Medzinárodného centra vodných civilizácií vzbudil veľmi pozitívny ohlas.
3. Pre odborníkov v oblasti projektového riadenia a tých, ktorí pracujú s projektmi je nepochopiteľné, ako dokázali úradníci vyhodnotiť približne 830 žiadostí obcí z jedného dňa na druhý. Aj keď tieto žiadosti vyhodnocovali podľa nejakého vyhodnocovacieho programu a priebežne, údaje bolo potrebné do počítača nahodiť a spracovať.
Otázka:
Viete povedať, koľko zamestnancov vykonávalo hodnotenie a ako je možné, že výsledky boli zverejnené deň po ukončení lehoty na predkladanie žiadostí o príspevok na protipovodňové opatrenia?
Odpoveď:
Doterajšia prax hodnotenia projektov prinášala veľa rizík. Často sa stávalo, že do rôznych výziev bolo prihlásených 5-10 násobne viac projektov, ako bolo možné podporiť. Preto sme vypracovali kritériá priorít, podľa ktorých boli obce zoradené do poradovníka s najvyššími prioritami. Preto sa to dalo okamžite po uzavretí výzvy vyhodnotiť bez akéhokoľvek ovplyvňovania výsledku poradovníka i predlžovania času na hodnotenie. Práve táto rýchlosť vyhodnotenia bola kľúčovým momentom, lebo sa nedalo do poradovníka zasahovať a meniť jeho poradie. Prvých 200 obcí z najvyššou prioritou bolo vyzvaných na vyhlásenie verejného obstarávania na zhotoviteľa projektu. Obce sa mohli rozhodnúť, či to urobia cez zhotoviteľa alebo svojpomocne. Iba 19 obcí sa rozhodlo realizovať projekt svojpomocne. Po vyhlásení verejného obstarávania sa zhotovitelia uchádzali predloženým projektom o jeho realizáciu. Táto fáza trvala maximálne jeden mesiac. Víťazné projekty obce predkladali na Úrad Vlády a po kontrole predloženého projektu i nevyhnutnom doplnení, ak nespĺňal požadované parametre a náležité formálne povinnosti, bol projekt schválený a odporúčaný na prípravu zmluvy. Celý proces trval cca dva mesiace. U tých projektov, ktoré nespĺňali kritériá a museli sa dopĺňať, trval až tri mesiace. Pracovalo sa teda na hodnotení 200 a nie 833 projektov. Toto starostovia veľmi ocenili, lebo obce nemuseli investovať do prípravy projektov, ktoré nemohli byť podporené. Tým sa nestrácal čas v hodnotení, ani peniaze obcí na prípravu projektov. Na Slovensku obce investovali už milióny do projektov, ktoré ležia v zásuvkách a je na pováženie, či sa to dá zmeniť. Príbeh definovania kritérií a vyhodnocovania projektov v revitalizácii krajiny ukazuje na veľmi efektívny model z hľadiska času, šetrenia verejných peňazí i prevencie pred korupciou. Ak toto pani Tomanová, resp. jej poradcovia nevidia, potom nemá právo pôsobiť vo verejných funkciách a rozhodovať o verejných prostriedkoch.
4. V Programe protipovodňových opatrení ste doteraz realizovali pilotný a dva realizačné projekty. O zapojenie sa do projektu bol zo strany obcí záujem. Napriek tomu existuje skupina obcí, ktoré boli uspokojené vo všetkých troch výzvach.
Otázka:
Viete vysvetliť, prečo bolo niekoľko obcí úspešných vo všetkých troch výzvach, respektíve v dvoch?
Odpoveď:
Iba tri zo 488 obcí boli úspešné vo všetkých troch výzvach (Stará Bystrica - starosta nominant Smer-SD, Krivany - starosta nominant Smer-SD a Lipany- starosta nominant SDKÚ-DS). V druhom projekte bolo podporených 138 obcí z tých, ktoré boli podporené v prvom realizačnom projekte. Program opravy poškodenej krajiny je nastavený minimálne na 6 rokov a prednosť mali obce s najväčšou prioritou potreby revitalizácie krajiny. Išlo nie o dotáciu pre obec, ale riešenie priorít prevencie pred povodňami. Ďalší dôležitý argument je, že v 2. realizačnom projekte boli podporené obce v pramenistých oblastiach Slovenska, aby to pomohlo v prevencii pred povodňami čo najväčšiemu počtu obcí.
5. Za realizáciu programu protipovodňových opatrení na Úrade vlády SR zodpovedal generálny manažér p. Kravčík. V čase vyhodnocovania a výberu obcí, školenia pracovníkov obcí a prieskumu trhu bol aj predsedom občianskeho združenia MVO Ľudia a voda.
Otázka:
Ako ste mohli dopustiť, že generálny manažér programu pôsobil v čase vyhodnocovania a výberu projektov ako predseda v občianskom združení MVO Ľudia a voda, ktoré získalo v 1. realizačnom projekte podiel na kontrole a realizácii projektov v obciach v objeme takmer 1 300 000,- eur (2. realizačný projekt ešte nie je preskúmaný)? Ako zdôvodníte fakt, že pán Kravčík verejne potvrdil, že majiteľom jednej zo spoločností, ktorá získala veľký podiel zákaziek od obcí, je jeho dlhoročný priateľ?
Odpoveď:
Projekty neboli vyhodnocované, ale na základe vládou chválených kritérií sa počítačovo vytvoril poradovník obcí s prioritami opravy poškodených častí, do ktorého Kravčík nemohol zasahovať, ani nemal potrebu. Kravčíkovou filozofiou je, že treba odstraňovať poškodenosť častí krajiny tam, kde je najakútnejšia. MVO Ľudia a voda tak isto ako ktorákoľvek iná právnická či fyzická osoba mohla ponúkať služby pre spracovanie projektov, či jej realizáciu. Preto ani MVO Ľudia a voda nemohla byť vylúčená zo súťaže, podobne ako ani firma Ekostav s.r.o. (Kysuce), ktorej majiteľom je ing. Pavol Šuty. Ide o môjho priateľa, lesného inžiniera, ktorého poznám od roku 1993 a ktorý má bohaté skúsenosti s projektmi revitalizácie krajiny. Dovolím si tvrdiť, že ako nikto iný na Slovensku. Má sa preto MVO Ľudia a voda, kde sa 20 rokov rozvíjal program revitalizácie krajiny pod mojím vedením, ako aj firma Ekostav plaziť po kanáloch a neponúkať služby obciam len preto, že ich bývalý kolega a priateľ robí výkonného manažéra vládneho projektu? Firma Ekostav ani MVO Ľudia a voda nepotrebujú barličky ani orodovanie u starostov, aby mohli získať projekty realizácie. Mimochodom, pani Tomanová opäť používa klamlivé údaje (neviem, kto jej tie hlúposti radí) na vyvolanie zdania, že do MVO Ľudia a voda tieklo 1,3 mil. eur. Realitou je, že MVO Ľudia a voda ponúkla služby obciam a získala podiel na kontrole 0,107 mil. eur.
6. Obce realizovali projekty dodávateľsky. Výber dodávateľa obce vykonávali prieskumom trhu, kedy oslovili aspoň tri podnikateľské subjekty. Na základe údajov obcí vznikli také skupiny obcí, ktoré oslovovali tie isté stavebné firmy.
Otázka:
Pýtame sa, ako je možné, že existujú skupiny obcí, ktoré v rámci prieskumu trhu oslovili rovnaké subjekty?
Odpoveď:
Zverejnením výzvy sa uchádzali firmy o priazeň v obciach, čo je ich legitímne právo. V príklade firmy Ekostav sa len potvrdilo, že u starostov nikto neloboval - ani výkonný manažér ani splnomocnenec vlády. Firma Ekostav sa uchádzala o realizáciu jednotlivých projektov v 26. obciach a nakoniec vysúťažila realizáciu projektu v 11. obciach.
7. Obce sa v zmluve uzatvorenej s Úradom vlády SR zaviazali, že v rámci protipovodňových opatrení vybudujú protipovodňové zádrže v objeme 30 000 m3. Existuje dokumentácia potvrdzujúca, že zádrže nedosahujú požadovaný minimálny objem.
Otázka:
Ako bola zabezpečená kontrola na mieste a porovnanie toho, či objem protipovodňových zádrží v objeme minimálne 30 000 m3 bol aj skutočne vybudovaný, keď je poukazované na fakt, že objemovo skutočnosť nezodpovedá vyfakturovanej sume?
Odpoveď:
Zo 190-tich obcí som fyzicky navštívil 117 projektov a mám dostatočné informácie o tom, ako a kde sa čo realizovalo. Návštevy obcí som absolvoval priebežne od júna do decembra. Obce postupne predkladali postrealizačné zamerania. Spracúvajú sa dáta a údaje a teda projekty sa zreálňujú. Ak existuje dokumentácia potvrdzujúca, že zádrže nedosahujú požadovaný predpokladaný objem, je povinnosťou to zverejniť.
8. Pri zúčtovaní výdavkov vynaložených na vybudovanie protipovodňových zádrží boli uhradené a Úrad vlády SR aj uznal také faktúry, ktoré neobsahujú rozpis položiek, resp. vykonaných prác a poskytnutých služieb. Takéto účtovné doklady nesmú byť v zmysle zákona o účtovníctve uznané a uhradené.
Otázka:
Ako mohli byť zúčtované také faktúry, ktoré nemajú rozpis vykonaných prác a služieb?
Odpoveď:
Som rád, že pani Tomanová, resp. jej asistenti pracujú a monitorujú projekty revitalizácie krajiny. Preto očakávam, že sa o získané skúsenosti podelí - podelia s poukázaním na konkrétne prípady.
9. Dodávatelia podľa zmluvy o dielo v obciach vybudovali protipovodňové prehrádzky spravidla za 3 - 5 mesiacov. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny preplácali mzdy pracovníkom aj za mesiace, počas ktorých ešte nezačala, resp. sa už skončila výstavby protipovodňových prehrádzok.
Otázka:
Ako bola zabezpečená kontrola účelu použitia prostriedkov na úhradu mzdových nákladov na novovytvorených pracovných miestach?
Odpoveď:
Obce mali zmluvy s úradmi práce na dobu 6 mesiacov a zhotovitelia mohli realizovať práce v priebehu 3 - 5 mesiacov. To neznamená, že zamestnaní ľudia nepracovali. Práve naopak. Zhotovitelia zodpovedali za koordináciu prác zamestnaných cez paragraf 50j za celé obdobie práce, čo sa aj stalo. Ak má pani Tomanová vedomosť, že tomu bolo inak, je povinná nahlásiť na kompetentný úrad zneužitie finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu.
10. Obce realizovali výstavbu prehrádzok za približne 90 tisíc eur na základe oslovenia troch podnikateľských subjektov. Vytvorili sa skupiny obcí, ktoré oslovili rovnaké stavebné firmy. Výsledkom toho je fakt, že jedna stavebná firma bola úspešná v niekoľkých obciach (napr. UNISTAV s.r.o. Prešov, ENVIGEO, a.s. Banská Bystrica, Kaping, s.r.o. Prešov, Vodales, s.r.o. Zvolen, 3SC, s.r.o. Svinia, EKOSTAV Oščadnica, s.r.o., SANSTAV Group, a.s. Bojná). MVO Ľudia a voda bola garantom projektov a spracovateľom projektovej dokumentácie vo viac ako 10 obciach. Podľa stanov občianske združenie nemá v činnostiach vymedzenú túto oblasť.
Otázka:
Ako je možné, že podnikateľské subjekty dostali naraz zákazky vo viacerých obciach? Pričom jeden takýto podnikateľský subjekt získal zákazku aj od 10 - 15 obcí (zatiaľ ide iba o údaje z 1. realizačného projektu, keďže 2. realizačný projekt ešte nebol aktivistami vyhodnotený).
Odpoveď:
Bolo to presne naopak. Firmy sa uchádzali o realizáciu projektov u obcí a obec bola povinná, v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, vyzvať ich na predloženie projektu do súťaže. Najvyšším kritériom pre víťazný projekt bol objem vodozádržných opatrení za stanovenú cenu 90 000 eur s podmienkou koordinácie prác nezamestnaných cez paragraf 50j, ktorých obce v zmysle zmluvy s úradmi práce zamestnávali. Minimálny vysúťažený objem vodozádržných prvkov bol 30 000 m3. Vďaka tomuto kritériu sa podarilo vysúťažiť objemovo viac vodozádržných prvkov, ako sa plánovalo. To je aj ukotvené v zmluve medzi Úradom vlády a obcami.
11. Len 10 dní po ukončení výberového procesu obcí a miest, ktorým bol schválený príspevok na protipovodňové opatrenia, zorganizovalo občianske združenie MVO Ľudia a voda v dňoch 28. - 31.3. 2011 školenie ich pracovníkov. Cena školenia na účastníka bola 397,- eur. Náklady na školenie boli súčasťou schváleného rozpočtu projektu obcí.
Otázka:
Prečo školenie neorganizoval Úrad vlády SR? Nedomnievate sa, že aj tu išlo o obídenie zákona o verejnom obstarávaní? Ako je možné, že MVO Ľudia a voda školila obce v Programe protipovodňových opatrení, a to v čase, keď bol ešte jej predsedom pán Kravčík? Obce si mali vyčleniť na školenie v rozpočte vopred odporučenú sumu. Čo hovoríte na to, že pán Kravčík sa dopustil konfliktu záujmov; na školení sa zúčastnil aj ako generálny manažér aj ako predseda OZ MVO Ľudia a voda?
To, že MVO Ľudia a voda ponúklo školenie obciam, nie je žiadny problém ani konflikt záujmov, pretože agenda, ktorá sa 20 rokov rodila na MVO Ľudia a voda sa pretavila do príslušného vládneho programu a vzišla zo skúseností a poznatkov zhromaždených MVO Ľudia a voda. MVO Ľudia a voda na školenie nevybral Úrad vlády, ale organizácia sa rozhodla svoje skúsenosti ponúknuť obciam. Napokon sa školenie nerealizovalo, aby Kravčík nebol obviňovaný z klientelizmu, ani z lobovania pre organizáciu, ktorú 20 rokov aj s programom rozvíjal. Mimochodom, model vzdelávania sa rozvinul na projekte Ľudová univerzita vody (realizovaný v roku 2008), ktorý podporil Európsky sociálny fond. Bolo to v období, keď ministerkou práce a sociálnych vecí bola práve pani Viera Tomanová, autorka (spoluautorka?) dnešnej kritiky. Myslím si, že by sa naopak mala tešiť z toho, že produkt zamestnanosti na revitalizácii krajiny sa rozvinul práve za jej pôsobenia vo vedení ministerstva.
12. Ako zdôvodníte, že v rámci 1. realizačného programu boli na výstavbu rôznych prehrádzok vyčlenené na jednu obec prostriedky vo výške 90 tisíc eur a v 2. realizačnom projekte už iba 20 tisíc eur? Nevidíte v tom paralelu s uplatňovaním zákona o verejnom obstarávaní?
Otázka:
Do 31.3.2011, kedy bol realizovaný 1. realizačný projekt sa prieskum trhu na stavebné práce vykonával v hodnote do 120 tisíc eur. Od 1.4.2011 sa táto suma znížila na 20 tisíc eur. Nezdá sa Vám účelové stanovenie výšky príspevku na budovanie zádrží a jej prispôsobenie limitom pre priame zadanie?
Odpoveď:
V 1. realizačnom projekte sa súťažilo o 90 000 eur. V zmysle zákona o verejnom obstarávaní prieskumom trhu sa mohlo súťažiť 144 000 eur s DPH. V Druhom súťažnom kole sa mohlo súťažiť prieskumom trhu o 24 000 eur. Suma sa na 20 000 eur v druhom kole znížila preto, aby sa do programu dostalo čo najviac obcí a zamestnalo sa čo najviac ľudí cez paragraf 50j. To sa aj podarilo a bolo to veľmi dobré rozhodnutie. Vyššia suma na realizačné projekty v lete bolo tiež správne rozhodnutie, lebo sa dalo urobiť viac práce aj mechanizmami a vtedy sa rozvíjali skúsenosti, ktoré sa významnou mierou pričinili o to, že aj o druhé kolo bol veľký záujem zo strany obcí. A to napriek 4,5 menšiemu násobku finančných prostriedkov. Dôkazom tejto vhodne zvolenej stratégie je aj to, že jednotlivé samosprávy mali v prvom kole problém zohnať v obci 10. ľudí na potrebné práce cez paragraf 50j a po druhom realizačnom projekte majú už teraz nahlásených niekoľko násobne vyšší počet záujemcov o prácu, ktorí čakajú že budú môcť pokračovať na realizácii projektov.
13. Neprekáža Vám, že programový manažér p. Kravčík program riadi, monitoruje a aj kontroluje?
Otázka:
Nemyslíte si, že bolo porušené pravidlo oddelenia funkcií?
Odpoveď:
Áno, bolo by vhodné rozdeliť funkcie. Aj preto, aby sa to dalo kapacitne realizovať. To, že riadim, monitorujem i kontrolujem, je výsledkom šetrenia peňazí na manažment projektu.
14. Voči realizácii Programu sa vytvorila občianska iniciatíva Monitor, ktorá poukazuje na to, že prehrádzky v lesoch a iné drobné opatrenia rozložené v povodí alebo priamo v toku riek nemôžu byť funkčné. Ich veľkosť je založená skôr na intuícii spravidla odborne nespôsobilých garantov prác, či stavebných firiem, ktoré práce v teréne vykonávali. Kvôli tomu, že prehrádzky môžu podľa názoru zástupcov občianskej iniciatívy predstavovať potenciálne ohrozenie, boli ste vyzvaná odstrániť zrealizované vodozádržné opatrenia.
Otázka:
Ako vysvetlíte, že táto občianska iniciatíva poukazuje na fakt, že pri jeho schvaľovaní a realizácii došlo k porušeniu európskej a slovenskej legislatívy? Isto si pamätáte, že Program bol na rokovanie vlády SR predložený a schválený napriek zásadným rozporom práve tých ministerstiev, ktorým spadajú do kompetencie vodohospodárske otázky a lesy? Viete vyvrátiť tvrdenie aktivistov, že vodozádržné opatrenia nespĺňajú najzákladnejšie kritéria na stabilitu a dlhodobú udržateľnosť ich vodozádržných funkcií?
Odpoveď:
Odpoveď vyvrátili starostovia na našich regionálnych konferenciách, na ktoré bohužiaľ občianska iniciatíva Monitor chýbala a jej členovia nemali záujem o diskusiu a výmenu skúseností. Z toho vyplýva, že OI Monitor je lobistická skupina. Zameriava sa len na to, aby sa peniaze určené na konkrétnu realizáciu prác míňali na spracovávanie rozsiahlych štúdií, posudkov a analýz. K porušeniu európskej ani slovenskej legislatívy nedošlo. Všetci tí, ktorí sa oháňajú európskou i slovenskou legislatívou zrejme trpia stratou pamäte. V roku 2010 predsa Slovensko zasiahli najničivejšie povodne v histórii krajiny a ochrana zdravia, životov a majetku občanov pred živelnými pohromami je najvyššou prioritou. V takýchto prípadoch sa uplatňuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Civilnou ochranou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia. Rôzne prieky a pomyselné argumenty používajú tí, ktorí sú nahnevaní, že 100% finančných prostriedkov ide priamo na obce. Preto je prekvapením, že pani poslankyňa a bývalá ministerka práce a sociálnych vecí používa tento neadekvátny lobistický argument.
15. Aktivisti občianskej iniciatívy Monitor vykonali v teréne videozáznamy o skutočnom stave niektorých hrádzok. Medzi takými sú aj hrádzky v lese pri obci Brehy. Tie sa po niekoľkých týždňoch od ich postavenia stali nefunkčné, nestabilné. Starosta obce daný stav vysvetľuje tým, že správca lesov Lesy SR rozobral prehrádzku pre ťažbu dreva po kalamite. Starosta zastáva názor, že je to problém správy lesa a nie problém realizácie programu.
Otázka: Ako vysvetlíte problémovú situáciu s vybudovanou prehrádzkou v lese pri obci Brehy? Ako zaručíte, že takýchto prípadov sa v praxi nevyskytne viac a že starostovia budú nútení urobiť nápravu na vlastné náklady?
Na to je najlepšia odpoveď starostu obce Brehy, ktorá je uverejnená tu: http://www.youtube.com/watch?v=FOhb9l4Lkr8
16. Keďže sa obce v zmluve s Úradom vlády SR zaviazali, že budú 20 rokov udržiavať protipovodňové prehrádzky vo funkčnom stave, ich údržba si počas daného obdobia vyžiada nemalé finančné prostriedky, ktoré sa odčerpajú z rozpočtov obcí a miest.
Otázka:
Boli obce upovedomené o tom, koľko ich bude stáť ročná údržba týchto protipovodňových prehrádzok počas obdobia 20 rokov?
Odpoveď:
Starostlivosť o údržbu revitalizačných opatrení si vyžiada minimálne prostriedky. Už teraz obce uvažujú, že budú v robení rôznych revitalizačných opatrení pokračovať, keď sa politikom nepodarí schváliť ďalšie projekty. Ľudia v obciach si uvedomujú, že si musia pomáhať najmä sami. Systém verejnoprospešných prác im umožňuje zamestnávať dlhodobo nezamestnaných pri údržbe vybudovaných zariadení.
17. Vybudované prehrádzky si každoročne vyžiadajú vysoké náklady na údržbu, na vykonanie čoho musia obce mať rozpočtované finančné prostriedky.
Otázka:
Boli pred podpisom zmluvy s Úradom vlády prerokované protipovodňové opatrenia na obecných/mestských zastupiteľstvách, ktoré schválili spolufinancovanie a údržbu počas 20 rokov?
Odpoveď:
Pani Tomanová by nemala používať strašiaka o vysokých nákladoch, lebo tomu nerozumie. Skúsenosti na Slovensku i v zahraničí poukazujú na to, že vodozádržné opatrenia sa postupne zanesú sedimentmi a v nich vzniknú nové ekosystémy zarastené trávou a kríkmi. To prevezme funkciu prevencie pred povodňami. 20 ročný záväzok v zmluve s obcami sa dal preto, aby v prípadoch, ak by v danej lokalite vznikli developerské projekty, obec musela urobiť náhradu za vodozádržné projekty. Pripomínam, že čistenie hrádzok a revitalizačných opatrení v eróznych ryhách by sa dalo prirovnať k sústavnému otváraniu jazvy na tele po jej zahojení, čo je absurdné a prosím pani poslankyňu Tomanovú, aby si dala záležať na kvalite svojich poradcov, ak sa nechce cez takého a podobné vyhlásenia zosmiešňovať. Po jej prvom článku som pani poslankyňu pozval na jednu z našich konferencií, bohužiaľ ani nereagovala. Pani poslankyňa by si mala uvedomiť, že akýkoľvek poslanec Národnej rady SR má v zastupiteľskej demokracii zastupovať najmä záujmy bežných občanov a nie obhajovať záujmy lobistov.
