Potom je možné, že na sudcov Ústavného súdu boli Národnou radou Slovenskej republiky vybraní ľudia, ako sú okresní sudcovia, notári, či právnici na obchodné právo a nie ľudia, ktorí sa po celý svoj profesionálny život venujú ústavnému právu. Dôvod? Manipulátori s mocou potrebujú mať na Ústavnom súde teliatka, s ktorými potrebujú narábať. To je jeden problém. Ten druhý je oveľa vážnejší. Takéto a im podobné rozhodnutia nášho zákonodarného orgánu vytvárajú v štáte atmosféru, že nie je dôležité rozumieť problematike, ale stačí mať za sebou vplyvných ľudí, ktorí sa mi o teplé miestečko postarajú. Do verejných funkcií sa tak dostávajú treťotriedni odborníci, nezvládajúci odbornosť vyplývajúcu z tej - ktorej pracovnej pozície. Degeneruje to celý náš spoločenský systém.
Práve preto je rozhodnutie prezidenta republiky Andreja Kisku nevymenovať za členov Ústavného súdu kandidátov, ktorí sa len okrajovo dotkli ústavného práva, nesmierne dôležitým posolstvom pre celú spoločnosť. Darmo predseda parlamentu Pavol Paška prská, že Národnou radou navrhnutí kandidáti na členov Ústavného súdu majú 15-ročnú prax. Ide o nádej, že o profesionálnej kariére má opäť rozhodovať odbornosť a znalosť problematiky a nie rôzne známosti. Bravó, pán prezident Kiska! Potrebujeme veľa takých a podobných rozhodnutí, aby sme sa vymanili z lokajstva malosti a zaostalosti.
