Aby verejnosť vedela v čom je nezákonny postup stavebného úradu, ktorý ohrozuje majetok i komfort bývania mojej rodiny a zohyzďuje architektúru mesta, z ktorého údajne sa má šíriť kultúra európskeho formátu v roku 2013.
Dňa 07.09.2011 vydalo Mesto Košice, pracovisko Košice- Staré Mesto, ako stavebný úrad I. Stupňa príslušný v zmysle stavebného zákona, pod sp.zn.: A/2011/07081-21/I/GAB Rozhodnutie o umiestnení stavby „Bytový dom so 4 bytmi, Dobšinského 1, Košice"[1], na pozemkoch parcelné čísla 2416,2417 a 2420 v katastrálnom území Severné mesto pre stavebníka IRES R+M, s.r.o., so sídlom Kavečianska 41, Košice.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu som podal jako účastník konania odvolanie a žiadal som odvolací orgán, aby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého konania, ktoré mu predchádzalo, toto zrušil.
Krajský stavebný úrad v Košiciach ako odvolací orgán rozhodnutím o odvolaní č. 2011/00941 zo dňa 10.11.2011 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Stavebný úrad schválil v napadnutom správnom konaní výstavbu predmetného bytového domu tak, ako je zakreslený v návrhu umiestnenia stavby, a teda v dotyku s rodinným domom, kterého som spoluvlastník. V konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo však hrubo porušil zákon, a to tým, že vôbec neskúmal, či navrhovaná stavba spĺňa požiadavky ochrany záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, ale ani dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, najmä však vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych dopadov stavby a jej užívania na životné prostredie, aj keď podľa zákona tak urobiť mal.
Podmienky na umiestnenie stavby majú byť výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska súladu urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vo vzťahu k susedným stavbám a výšky stavby.
Stavebný úrad sa v konaní mal zaoberať posúdením návrhu na umiestnenie stavby z hľadiska jeho dôsledkov v území, zaoberal sa však predovšetkým posúdením návrhu z hľadiska súladu s všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu. V konaní nezisťoval urbanisticko-architektonické dopady stavby na jej okolie a tým porušil svoje povinnosti v zmysle platnej legislatívy, nakoľko stavba výškou nezodpovedá okolitej výstavbe s rodinnými domami a jej realizácia by výrazne negatívnym spôsobom zasiahla do kvality života rodín žijúcich v bezprostrednom okolí.
Stavebný úrad nezisťoval vhodnosť umiestnenia stavby v danej lokalite, ani to, či sú splnené požiadavky pre komfort bývania v okolitej zástavbe. Na tieto ako aj na názory obyvateľov susedných domov nereflektoval ani po podaní námietok účastníkmi konania. Z jeho rozhodnutia nie je možné relevantne usúdiť, akými úvahami sa správny orgán pri rozhodovaní vo veci spravoval. Tým došlo k porušeniu § 47, ods. 3 zákona o správnom konaní.
Stavebný úrad v konaní nevzal do úvahy, že zákonodarca legislatívne upravil minimálne rozostupy medzi rodinnými domami. V zmysle vyhlášky č. 532/2002 sú minimálne rozostupy medzi rodinnými domami ustanovené na 7,4 a 3 metre. Je však zrejmé, že vzdialenosť medzi rodinným domom a bytovým domom má byť ešte väčšia. Keďže plánovaná výstavba týmto kritériám nezodpovedá, stavebný úrad bol povinný zamietnuť návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby.
Z toho, že v minulosti už bol na hranici pozemku dom, je podľa stavebného úradu možné usudzovať, že výstavbou 4-poschodovej budovy ako náhrady zaň, nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku. Stavba, ktorá v minulosti na pozemku existovala, zodpovedala svojou výškou, ďalšími parametrami aj priestorom so záhradou charakteru danej lokality, čo sa o plánovanom objekte povedať nedá.
Z rozhodnutia stavebného úradu vôbec nie je jasné ako dospel k tomu, že medzi stavbami nemá byť žiaden odstup. V tomto prípade predsa nejde o prestavbu rodinného domu pôvodne stojaceho na pozemku stavebníka na bytový dom, ale o výstavbu nového bytového domu, ktorý nezodpovedá frontálnej línii okolitých stavieb. Navyše, stavebné úrady svojou praxou ustálili, že za nízkopodlažnú budovu je považovaný iba rodinný dom.
Nie je možné porovnávať rodinný dom s takmer 12-metrov vysokým bytovým domom, ktorý by mal lemovať pozemok v susedstve obývaného rodinného domu v dĺžke 13 metrov. Rozhodnutie stavebného úradu je v rozpore s územným plánom obce. Stavebný úrad však nemôže konať v rozpore s územným plánom obce, v opačnom prípade je takéto konanie porušením zákona.
Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecných právnych predpisov chrániacich všeobecné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. /§ 4 ods. 1 vyhl. 532/2002 Z.z. /
Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. ( § 6 ods.1 vyhlášky 532/2002 Z.z., ktorou sú stanovené podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu)
Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (§ 6 ods. 2 vyhlášky 532/2002 Z.z., ktorou sú stanovené podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu﴿
Stavebný orgán si veľmi nesprávne vysvetlil § 6 ods.2 vyššie citovanej vyhlášky, a to tým, že mal za to, že je možné aplikovať ho za akýchkoľvek podmienok. Takýto výklad príslušného ustanovenia však neguje celý jeho zmysel. Stavebný úrad nezisťoval, či použitie tohto ustanovenia vyhlášky je vôbec na túto situáciu možné. Aplikácia tohto ustanovenia by bola na mieste v prípade, ak by išlo o radovú zástavbu alebo o rodinný dom v takej výške ako bol pôvodne na tomto mieste postavený, teda s max. 3 podlažiami.
Za účelom posúdenia vhodnosti daného typu stavby v predmetnej lokalite stavebný úrad pred vydaním príslušného rozhodnutia požiadal o vyjadrenie Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako svoj ústredný orgán a rovnako aj Útvar hlavného architekta mesta Košice.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo svojom metodickom usmernení č. 2011/2930/V-442/I zo dňa 8.3.2011 presne špecifikovalo nízkopodlažnú zástavbu ako bytový dom s menej ako štyrmi nadzemnými podlažiami. Do počtu nadzemných podlaží sa nezahŕňa podkrovie ani posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50% zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia. Z tohto odporúčania ministerstva vyplýva nevhodnosť umiestnenia navrhovanej stavby v danej lokalite, keďže nespĺňa parametre nízkopodlažnej budovy. Stavba nie je nízkopodlažnou budovou, je výstavba je v rozpore s územným plánom a tým došlo k porušeniu zákona.
Stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice taktiež znelo na nevhodnosť umiestnenia takejto stavby v bezprostrednej blízkosti rodinných domov. V stanovisku sa uvádza, že ÚHA mesta Košice by vedel prehodnotiť svoj názor v prípade, ak by aj ostatní vlastníci priľahlých pozemkov mali záujem o stavbu tohto typu budov, a teda zmenil by sa celý charakter územia. V tejto súvislosti uvádzam, že majitelia susedných rodinných domov nemajú záujem na stavbe podobných nehnuteľností a zmene charakteru územia v ktorom žijú.
Podmienky na umiestnenie stavby musia byť vymedzené priamo vo výroku rozhodnutia a vyznačené v grafickej prílohe, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Stavebný úrad pri ich určovaní vychádza zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré spolupôsobili v územnom konaní, a z oprávnených námietok účastníkov. V danom prípade sa tak nestalo.
Závery stanovísk ÚHA Mesta Košice tlmočené prostredníctvom Magistrátu, ako aj metodického usmernenia ministerstva boli zo strany úradných osôb odignorované a zmietnuté zo stola s odôvodnením, že stavebný úrad listiny neberie na zreteľ, lebo nemajú záväzný charakter, iba odporúčací. Týmto svojim prístupom stavebný úrad fakticky dehonestuje právny názor jemu nadriadenej inštitúcie- ministerstva, ako aj odborné stanovisko hlavného architekta mesta Košice a zároveň porušuje ustanovenie § 32 zákona o správnom konaní.
V konaní pred správnym orgánom som opakovane namietal zaujatosť úradníčky Ing. Gaberovej, ktorá vychádza z jej konania a spôsobu vybavovania veci, odbornej nekompetentnosti a neznalosti práva. Táto najskôr tvrdila, že pri rozhodovaní sa opiera o metodický pokyn ministerstva, následne po našej námietke, že ide o kategóriu budovy so 4 a viac poschodiami v tom istom konaní v krátkom čase už metodické usmernenie nebrala do úvahy s odôvodnením, že nie je záväzné. Po znovu vysvetlení z mojej strany o tom, že po zrealizovaní výstavby sa zmení charakter územia riešila iba protipožiarny posudok a tienenie. Opäť sa vôbec nezaoberala urbanistickou a architektonickou vhodnosťou plánovanej stavby v území. Jej úvahy a úkony boli nasmerované jednoznačne v prospech stavebníka.
Celé stavebné konanie bolo jednostranné s úmyslom za akýchkoľvek podmienok vyhovieť stavebníkovi. Z toho vyplýva aj neobjektívnosť postupu stavebníka. Bolo ukončené na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a navyše zo strany správneho orgánu došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a porušeniu zákona.
Navyše teraz, keď stavebník začal stavať bytovku, popraskali mi steny[2] a sklá[3] na balkonových dverách, čím sa len potvrdilo, že Stavebný úrad svojím rozhodnutím pochybil a ohrozil statiku môjho domu a za to budem žiadať o kompenzáciu škôd a znehodnotenie majetku. V civilizovanom svete by kompenzácia škôd prerástla aj do ďalších škôd, ako je trauma mojej rodiny. Snáď sa takého práva dožijeme aj na Slovensku.
Dnes došiel list od stavebného úradu. Zas podpísaný pre mňa neznámou osobou a nie primátorom Košíc. Pri šetrení úrad sa neunúval pozrieť sa na popraskané steny i okná. Takže nič mi neostáva iba nahlas hovoriť, že primátor rozširuje zónu nezákonnosti na celé mesto. Tu je list Stavebného úradu v plnom znení:
[1] http://kravcik.blog.sme.sk/c/284080/Otvoreny-predvianocny-list-primatorovi-Kosic-Richardovi-Rasimu.html
[2] http://kravcik.blog.sme.sk/c/300658/Stavebny-zakon-i-uzemne-plany-su-zdrapy-papiera.html
[3] http://kravcik.blog.sme.sk/c/301236/Pan-primator-Rasi-arogancia-a-nadradenost-nicia-moju-rodinu.html
