Prečo sa projekt vyradil z priorít investičných projektov? Môžeme tri krát hádať. Ja si dovolím nahlas povedať, že preto, lebo to nie je o betóne, ale o vode! Z projektu Nová vodná kultúra sa nedá robiť obchod napríklad z liatia betónu ale o zbieraní dažďovej vody v parkoch a verejných priestoroch. Navyše realizáciou projektu by vodárenská spoločnosť prišla o ušlý zisk za odkanalizovanie dažďovej vody a možno by aj občania Košíc i iných miest by pochopili, že stavať ďalšie priehrady z verejných zdrojov je čistý nezmysel. Nuž ale aby som nepolemizoval, ale ukázal súvislosti prečo mestá nevyhnutne potrebujú novú vodnú kultúru.
Súčasný stav vody a klímy v mestách
Systém infraštruktúry odvádzania dažďovej vody v mestách je riešený kanalizačnými zberačmi napojenými na mestskú kanalizáciu. Rastom urbánnych plôch vmestách a ich napájanie na staré kanalizačné systémy nestačia odvádzať prívalové dažde. Na tomto stave sa podieľajú aj nazhromaždené sedimenty z erózie a lístie na kanalizačných vpustoch, ktoré sa upchávajú a tým zhromažďovaná dažďová voda na spevnených plochách zhoršuje povodňovú situáciu priamo v mestách počas intenzívnych dažďov. Navyše, mestá i občania platia vodárenským spoločnostiam za používanie kanalizácie za odvádzanie dažďovej vody. Tento stav v mestách je neúnosný a je ho potrebné riešiť. Je potrebné v zmysle Rámcovej smernice EU pre vodu vyriešiť separáciu dažďovej a splaškovej kanalizácie. To sa môže robiť vybudovaním novej infraštruktúry pre manažment dažďových vôd, ktorá bude odpojená od splaškovej kanalizácie. Mestá budú musieť tento problém riešiť, avšak je to finančne veľmi náročné, ale zároveň aj veľmi komplikované budovať podzemnú dažďovú kanalizáciu s významným dopadom na organizmus miest prostredníctvom výkopových prác. Alternatívou, ktorá je menej komplikovaná, lacnejšia a bez zbytočného rozkopávania miest je manažment dažďových vôd v organizme mesta tak, aby došlo k povrchovému zbieraniu dažďových vôd na vhodných miestach, tak aby doterajší kanalizačný systém bol odľahčený od prívalových dažďových vôd.
V minulosti sa technologicky mestská kanalizácia riešila na odvádzanie dažďových i odpadových vôd v jednej kanalizácii. Takto sú vybudované všetky mestá na Slovensku i v strednej Európe. Tento systém je napojený ma mestskú čistiareň odpadových vôd. V období bez dažďa funguje čistiareň odpadových vôd v zmysle spracovaných technologických postupov čistenia odpadových vôd. V čase prívalového dažďa sa mieša dažďová voda s odpadovou a čistiareň kapacitne nestačí a odpadové vody tečú v čase povodní do riek, čo je v rozpore s Rámcovou smernicou EU pre vodu.
Podľa odhadov je odkanalizovaných z území miest na Slovensku viac ako 100 mil. m3 dažďových vôd ročne. Za posledných 50 rokov pravdepodobne bolo odkanalizovaných z intravilánov miest 5 mld. m3. Príčinou tohto stavu je, že pri výstavbe spevnených plôch sa v minulosti navrhli a naďalej sa navrhujú dažďové kanalizácie, ktoré odvádzajú dažďovú vodu z území miest, zároveň vysušujú mestské prostredie. Tým mestské prostredie má vyššiu teplotu oproti okolitej prírode v čase letných horúčav (zmena urbánnej klímy, zníženie vlhkosti vzduchu, zvýšenie prašnosti a alergénnych častíc plávajúcich v ovzduší, čo zvyšuje výskyt alergických a astmatických ochorení v mestskom prostredí). Z ekonomického hľadiska je to ďalšia záťaž rozpočtu fyzických i právnických subjektov v mestách, ktoré si do svojich objektov inštalujú klimatizačné zariadenia, ktoré zvyšujú náklady na spotrebu energie. Za odkanalizovanie dažďových vôd platia všetci vlastníci a správcovia spevnených plôch vrátane miest na Slovensku viac ako 100 mil. eur ročne. Odhaduje sa, že približne toľko činia aj náklady na zvýšenú spotrebu energie klimatizáciou budov.
Vysušené mestské prostredie zhoršuje kvalitu života pre ľudí, spôsobuje vysoké teploty v letnom období, nižšiu vlhkosť ovzdušia, vyšší výskyt alergénov vovzduší, čo má negatívne dopady na zdravotný stav občanov žijúcich v mestskom prostredí. Tento efekt znásobuje aj fakt, že tak ako Košice aj iné mestá sa nachádzajú v prostredí otvorenej poľnohospodárskej krajiny, ktorá posledných 50 rokov bola značne vysušená. Mestské zelené plochy tiež trpia suchom a sú v permanentnom strese nedostatku vody. Taktiež prevádzkové náklady na polievanie parkov zaťažujú mestské rozpočty. Riziká zmeny mikroklímy - fenomén alergických ochorení v urbánnych prostrediach súvisí s presušeným prostredím, nízkou vlhkosťou ovzdušia a zvýšeným výskytom peľu a prachových častíc, ktoré zhoršujú podmienky pre dýchanie predovšetkým pre deti. Dlhodobým pobytom detí vo vysušenom prostredí s vyšším výskytom prachu a alergénov v ovzduší spôsobuje, že veľké percento detí žijúce v mestskom prostredí trpí respiračnými chorobami, alergiami i astmou.
Skanalizované, zabetonované mestské prostredia miest tiež prispievajú k vyššej koncentrácii prívalových dažďov v priľahlých horských oblastiach, pretože prehriate mestské prostredie produkuje teplo do atmosféry, ktoré podporuje tvorbu ťažkých mrakov vhorskom, chladnejšom prostredí, ktoré keď sa skondenzujú, vytvárajú riziko vzniku bleskových povodní v okolitých horských oblastiach a v údoliach riek ich spôsobujú rozsiahle záplavy, ktoré ohrozujú i samotné Košice. Z tohto pohľadu nížinné oblasti sú veľmi rizikovými regiónmi aj preto, lebo sa za posledných 50 rokov intenzifikáciou poľnohospodárstva značne vysušila. Výsledkom je, že v priľahlých horských oblastiach vzniká riziko častejších a nebezpečnejších povodní. Aj z tohto dôvodu manažment dažďových vôd v mestách potrebuje nové inovatívne prístupy.
Výskumy v zahraničí potvrdzujú, že k povodňovým rizikám významne prispieva pečatenie a odkanalizovanie zemského povrchu intravilánov miest aobcí. Povodňové prietoky môžu zo zapečateného a odkanalizovaného zemského povrchu dosahovať 3-4 násobné zvýšenie pôvodných prietokov pri tých istých zrážkových úhrnoch. Inovatívne technologické riešenia testované napríklad v Nórsku ukazuje na možnosti zníženia kulminácie povodňových vĺn až o70%. Odkanalizované mestské dažďové vody prispievajú k povodňovým vlnám a ohrozujú obce po toku nadol, čo je tiež v rozpore s trvalo udržateľnými princípmi. Doterajší systém odkanalizovania dažďovej vody neakceptuje princíp solidarity so susednými sídlami smerom po prúde i proti prúdu, a taktiež zvyšuje riziká vlastného ohrozenia.
Mestské vysušené prostredie taktiež pôsobí ako horúca platňa s výstupnými termodynamickými prúdmi v lete a v interakcii s okolitým horským lesnatým a chladnejším prostredím spôsobuje vyššiu tvorbu zrážkovej činnosti v okolitých horských regiónoch. Tento fenomén vytvára väčšie riziká vzniku extrémnych prívalových dažďov a následných povodní, ktoré ohrozujú nie len horské údolia, ale aj samotné mesto Košice. Povodie Hornádu, patrí medzi najrizikovejšie územia Slovenskej republiky z pohľadu sucha, povodní i klimatických zmien a urbánna zóna mesta Košice k tomu tiež prispieva.
Každý vlastník budovy a spevnenej plochy platí vodárenskej spoločnosti za odkanalizovanie dažďovej vody. Tak isto aj mesto platí za odkanalizovanie dažďovej vody z budov, ktorých je vlastníkom (školy, prevádzkové budovy, úrady, parkoviská, cesty). Pri zmene manažmentu vody na území svojich budov, môže sa mesto rozhodnúť veľmi rýchlo zrealizovať projekty zbierania dažďových vôd do zelených verejných priestranstiev a tým likvidovať dažďovú vodu zo svojho prostredia prostredníctvom výparu s ďalším pozitívnym dopadom na mikroklímu mesta, čistotu ovzdušia, zníženie teploty mesta, či znížením vplyvu na tvorbu extrémne ťažkých mrakov.
Vplyv globálnych a regionálnych klimatických zmien to významne zvyšuje riziká zhoršovania mestského životného prostredia. Tým, že priamo v Košiciach chýba viac vodných plôch v intraviláne mesta, či plôch v ktorých je vyššia koncentrácia vody (voda ako termoregulátor aj estetický prvok mestského prostredia), mesto stráca svoju atraktívnosť spríjemným pocitom pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Vysušené prostredie miest stráca na svojej atraktivite práve kvôli ťažko znesiteľným horúčavám v letnom období. Ak sa to nebude riešiť už teraz, v budúcnosti je možné očakávať ešte vyššie horúčavy, čím mestá stratia na svojej atraktivite. Pre Košice bolo zároveň výzvou i príležitosťou, stať sa inovatívnym mestom na európskej úrovni, realizovať taký rozvoj mesta, ktoré zohľadnia také adaptačné opatrenia na ozdravovanie klímy v meste, ktoré prispejú samotnému mestu, regiónu a zároveň ukážu cestu iným samosprávam na Slovensku i v zahraničí, ako iniciatívne ozdravovať klímu miest aobcí.
Aká bola výzva pre Európske hlavné mesto kultúry
Dažďové vody, ktoré padajú do intravilánu mesta je potenciál, ktorý je možné využiť na ozdravovanie klímy mesta. Je to možné urobiť prostredníctvom komplexného integrovaného manažmentu dažďovej vody v urbánnom prostredí na priemernú ročnú bilanciu zrážok v meste Košice, aby ani jedna kvapka dažďovej vody neodtiekla z mesta bez jej úžitku.
Košice ako jedno z centier Karpát i celého povodia Dunaja malo príležitosť odštartovať „Novú kultúru pre vodu" a tým stať sa prirodzeným lídrom pre východiská i riešenia problematiky komplexnej ochrany vôd v prevencii pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou v širšom celoslovenskom i medzinárodnom kontexte. Doterajšie trendy manažmentu vôd sú naďalej orientované na finančne náročné investičné programy s vysokými prevádzkovými nákladmi, čo sa prejavuje v cene vody. Na strane jednej sa nerieši prevencia pred povodňami a na druhej strane, sektorovo a nezávisle od investičných programov protipovodňovej ochrany sa neinvestuje do ochrany pred suchom a klimatickou zmenu. Doterajší sektorový prístup zvyšuje finančnú náročnosť vodných programov, čo ohrozuje ekonomickú prosperitu. Tento trend na Slovensku i v Európe naďalej pretrváva a ide to na úkor samospráv i občanov miest aobcí. Výzvou pre Košice bolo ponúknuť inovatívne riešenie a tak chyby z minulosti systémovo odstraňovať, aby to bolo finančne efektívne pre samosprávu a užitočné pre občanov.
Čo by dosiahli Košice realizáciou programu
Letné horúčavy v meste Košice by poklesli o 2 až 3 C
Zlepšili by sa mikroklimatické a vlhkostné pomery mesta a znížili by sa sa riziká znečistenia ovzdušia mesta
Prispelo by sa sa k zníženiu rizík vzniku extrémnych prívalových dažďov a povodní aj pre mesto Košice
Košice by neprispievali k rizikám ohrozenosti povodňami obcí v povodí Hornádu, Tisy i Dunaja
Znížili by sa prevádzkové náklady na polievanie parkov
Ušetrili by sa sa občanom i mestu peniaze za platenie poplatkov za odkanalizovanie dažďovej vody
Buli by sa pozvali do spolupráce firmy rôzneho zamerania, aby namiesto investovania do klimatizačných zariadení budov investovali do technológií využívania dažďovej vody na ochladzovanie budov
Bulo možné budovať kapacitu v priestoroch škôl pre novú vodnú kultúru
Prispelo by sa k zlepšeniu kvality vôd v rieke Hornád a zabrániť vypúšťaniu odpadových vôd do rieky v čase povodní
Znížilla by sa spotreba vody v meste.
Mesto Košice by sa stalo lídrom Európy na adaptáciu na klimatickú zmenu
Mestské urbánne prostredie potrebuje by si zatraktívnilo prostredie s drobnou záhradnou architektúrou, doplnenou vodnými plochami a ďalšími inovatívnymi prvkami ako sú dažďové a bioklimatické záhrady, zelené strechy apod.
Mesto Košice potrebuje viac plôch v urbánnom prostredí, ktoré by nielen esteticky skrášľovali mesto, ale by boli aj súčasťou klimatizačného zariadenia mesta pre zdravšiu klímu a zlepšenie mikroklímy priamo v intraviláne mesta, aby prostredie pre život ľudí v meste malo charakter parku s prepojením na historické parky.
Vodné a zvlhčené plochy v urbánnom prostredí mesta mohli byť nielen významným krajinotvorným prvkom urbánnej architektúry, ale zároveň aj súčasť ochladzovania prostredia, ako stabilizátor teplotného a mikroklimatického režimu urbánneho prostredia aj s vytváraním oddychových zón priamo v intraviláne mesta.
V meste Košice by sa vytvoril priestor pre vznik pracovných príležitostí pri realizácii projektov ako aj rozvíjaním technológií, ktoré mohli rozvinúť vznik technologického parku pre inováciu manažmentu dažďových vôd v mestskom prostredí nie len pre samotné Košice, ale aj pre iné mestá na Slovensku i v zahraničí.
