NPOA zaslala dotazník 13.decembra 2012 elektronickou poštou primátorom a starostom 488 obcí zapojených do Programu revitalizácie krajiny. Starostovia boli zvolení za respondentov prieskumu ako tí, ktorí sú v živom kontakte s problémami prebytku či nedostatku vody v krajine, boli s realizáciou programu spätí a sú svedkami účinnosti či prípadných zlyhaní opatrení. V čase písania tohto príspevku sa organizátorom prieskumu vrátilo 178 vyplnených dotazníkov, čo predstavuje 36% zapojených obcí. Ďalšie dotazníky stále prichádzajú. Komentáre a pozdravy prichádzajúce s dotazníkmi svedčia o tom, že v drvivej väčšine prípadov sú ich autormi skutočne starostovia a starostky, hoci vo väčších obciach a mestách je vyššie percento dotazníkov vyplnených zodpovednými pracovníkmi. Vzhľadom na relatívne vysoké percento vrátených dotazníkov, osobitnú skupinu respondentov, ale i ich vysoký konsenzus v mnohých kľúčových otázkach, považujeme výsledky za mimoriadne zaujímavé a preto ich budeme na stránkach Obecných novín na pokračovanie uverejňovať.
Nadácia na podporu občianskych aktivít vznikla v roku 1993. Za dvadsať rokov svojej existencie podporila viac ako 1800 projektov z prostriedkov PHARE, Slovak Aid a Nórskeho finančného mechanizmu, medzi nimi viacero projektov na oboch stranách spomínanej kontroverzie. Účelom dotazníka bolo získať informácie, ktoré budú podkladom pre rozhodovanie o prípadnej podpore projektov typu PRK v budúcnosti.
Program revitalizácie krajiny
Politici sa na vládnej úrovni systematickému riešeniu problému povodní a sucha radi vyhýbajú. Sotva ktoré politické zoskupenie ide do volieb s jasnou a úprimne mienenou predstavou opatrení proti povodniam a suchu. Riešenia sa zdajú byť veľmi drahé, ich účinnosť v dohľadnom čase neistá, iných naliehavých priorít je mnoho. Musí sa stať niečo naozaj veľké, aby sa otázkami vody v krajine zaoberali.
Povodne, ktoré zasiahli Slovensko v roku 2010, boli rekordné. 188 dní s povodňovou aktivitou v danom roku predstavuje doteraz najvyšší počet zaznamenaný SHMÚ. Príčinou povodní bol najmä nadpriemerný úhrn zrážok, ktorý u nás v máji a júni dosiahol kumulatívnu hodnotu 300-400 mm. Dvaja ľudia zahynuli. Celkové škody boli určené na takmer 700 miliónov Euro. Povodne taktiež zasiahli Česko, Poľsko a Maďarsko, ale i Nemecko, Ukrajinu a ďalšie krajiny.
Vláda SR na svojom 21. rokovaní v októbri 2010 reagovala na tri vlny povodní schválením Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. Revitalizácia krajiny je podľa vládnych materiálov "preventívnym opatrením proti povodniam a ostatným rizikám" a to najmä vo vzťahu k dovtedy častým ale zanedbávaným prívalovým povodniam, ktorým sa vláda venuje napriek prirodzenej fascinácii nedávnymi povodňami z vytrvalých dažďov, rovnako ako problémom sucha a erózie.
Revitalizácia krajiny je podľa vládnych materiálov potrebná i preto, že krajina je z vodohospodárskeho hľadiska značne poškodená a neplní dobre viaceré ekologické funkcie. Vláda konštatovala, že vplyvom spôsobu hospodárenia na našom území bola zásadne oslabená schopnosť krajiny zadržiavať vodu. Odlesňovanie, niektoré formy poľnohospodárstva, dopravná infraštruktúra, urbanizácia, to všetko sú faktory, ktoré menia odtokové faktory v krajine v prospech zvýšeného odtoku. Zvýšený odtok znamená zvýšenie pravdepodobnosti jeho koncentrácie v korytách i mimo nich a vzniku povodňových situácií.
Starosta obce Matiašovce Mgr. Marián Štefaňák tento jav v komentári pri zaslaní dotazníka opísal slovami: „naši predkovia vedeli, že ak s koňom a vozom prechádzajú denne cez krajinu, vytvárajú umelý vodný tok v prípade zrážok... Preto obyčajný vidiecky človek išiel na konci sezóny spoločne so všetkými priateľmi prekopať tieto cesty, brázdy, osadiť do poľnej alebo lesnej cesty odrážky, aby odklonil vody smerujúcu priamo k jeho obydliam alebo poliam, ktoré chcel zachrániť."
Protipovodňová časť programu vychádza z dokumentu Najlepšia prax protipovodňovej prevencie, protipovodňovej ochrany a zmierňovania povodní, ktorý bol vydaný riaditeľmi z oblasti vodného hospodárstva krajín EÚ v roku 2003 po katastrofálnych povodniach na prelome tisícročia. Jadrom odporučení je trojstupňový prístup: 1/ zachytenie dažďovej vody v mieste, kde padá; 2/ akumulácia dažďovej vody v krajine; 3/ odvedenie tej časti dažďovej vody, ktorú nebolo možno zadržať. Na rozdiel od doterajšej praxe, ktorá najmä na horných častiach tokov zdôrazňovala tretí krok, Program revitalizácie krajiny hovorí o zmene filozofie a preferuje prvé dva - hornými úsekmi tokov počnúc.
Program stanovil za cieľ obnovu vodozádržnej kapacity v poškodených úsekoch krajiny o objeme minimálne 250 miliónov m3. Za obdobie 18 mesiacov bolo obcami a mestami zapojenými do Programu revitalizácie krajiny vytvorených okolo 100 tisíc rôznych vodozádržných prvkov. Vybudovaná (resp. obnovená) bola vodozádržná kapacita územia o celkovom objeme 10 miliónov m3, čo predstavuje 4% z celkového zámeru počas predpokladanej 10 ročnej doby implementácie programu. Celkovo bolo do pilótneho a dvoch realizačných projektov programu od októbra 2010 do marca 2012 zapojených 488 obcí a miest vo všetkých regiónoch Slovenska, najmä však v horných častiach jednotlivých povodí.
Adresnosť opatrení
Časť sporu medzi podporovateľmi a odporcami Programu revitalizácie krajiny možno pripísať odlišnému pracovnému a myšlienkovému pozadiu, z ktorého vychádzajú. Odporcovia odbornej a vedeckej obce zamestnaní v štátom financovaných inštitúciách si zakladajú na vzdelaní a pracujú skôr s počítačom, knihami, číslami a štatistikami. Iniciátori programu pochádzajú skôr z mimovládnych organizácií. Majú priamejší dotyk s problémamí ľudí, s krajinou na vidieku a s prírodou, kde chodia i keď prší. Obe skupiny možno vidia niečo, čo tí druhí nevidia.
Odporcovia programu z viacerých slovenských univerzít, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, Ústavu hydrológie SAV a ďalších organizácií v článku Koncepcia a realizácia Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR (Vodohospodársky spravodajca 3-4, 2012) odmietli zameranie programu na tzv. bleskové (prívalové) povodne, pri ktorých podľa ich stanoviska vznikajú škody "menej ako 3% zo škôd vznikajúcich v dôsledku regionálnych povodní." V čase, keď odporcovia programu hovoria o štatistikách, členovia druhej skupiny majú pred očami utrpenie obyvateľov početných, povodňami niekedy i viackrát ročne sužovaných, horských a podhorských obcí, ktorí sa opatrení protipovodňovej prevencie podľa kritérií odporcov programu sotva niekedy dočkajú. Starosta obce Detva na bratislavskej konferencii vo februári 2012 venovanej revitalizácii krajiny poriadne vyčinil profesorovi-signatárovi uvedeného stanoviska, ktorý namietal, že opatrenia mali byť zamerané do nižšie položených častí územia. Prirodzene, každý starosta cíti zodpovednosť za občanov svojej obce a správne nepripustí, že ochrana iných je dôležitejšia.
Jedným zo zásadných kritérií zaradenia obcí do Programu revitalizácie krajiny preto bolo opakovanie povodňových situácií, čo sa podľa výsledkov prieskumu podarilo (graf č.1 a čiastočne graf č.2). Zámerne boli tiež uprednostňované vyššie položené obce, pretože vyrovnanie prietoku v nich má priaznivý dopad i na nižšie položené obce na toku pod nimi. Ľudová múdrosť tiež hovorí, že ak nechytíme býka za rohy, za chvost ho neudržíme. Ak nechytíme povodeň v zárodku v hornej časti povodia, v nižšej časti povodia ju nezvládneme. Z toho istého dôvodu sa i v rámci jedného katastra budovali opatrenia zhora dolu, v opačnom prípade hrozilo, že ich zoberie voda.
Bagatelizovanie tzv. bleskových povodní s regionálnymi ide v spomínanom stanovisku kolektívu vedeckých a odborných autorov ruka v ruke s bagatelizovaním prívalových dažďov v porovnaní s dlhotrvajúcimi zrážkami spôsobujúcimi "povodne veľkého priestorového rozsahu." Ich argument, že úhrny zrážok počas letného cyklónu budú v súvislosti s klimatickou zmenou ďalej rásť, je v tejto súvislosti trochu zavádzajúci. Viaceré predpovede hovoria o zvýšení frekvencie (súch a) povodní, ale najmä prívalových (!) povodní (viď napr. dokument Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch, SHMÚ, 2011). Málokto asi podceňuje dlhotrvajúce zrážky veľkého priestorového rozsahu, avšak dopytovaní starostovia im prikladajú rádovo ten istý význam ako prívalovým zrážkam (graf č. 3).
Správny prístup
Záverom tejto časti možno konštatovať, že odpovede starostov naznačujú realizáciu programu prevažne v obciach s vysokou frekvenciou povodní, v ktorých povodne, vodná erózia a sucho spôsobovali značné škody. Aj keď NPOA nepreverovala pravdivosť odpovedí starostov, dá sa usudzovať na dobrý výber obcí podľa tohto hľadiska. Respondenti prisudzovali približne rovnakú hrozbu zo strany prívalových a dlhotrvajúcich dažďov pri tvorbe povodní.
Pozoruhodné je, že bez ohľadu na typ odpovede na predchádzajúcu otázku, označila drvivá väčšina respondentov opatrenia vykonávané v rámci Programu revitalizácie za správne zvolený prístup k riešeniu povodní v ich obci (graf č.4). Odráža to zrejme výber obcí v hornej časti povodí, čo nemusí automaticky znamenať, že dané opatrenia sú rovnako vhodné a účinné i v nižších častiach povodí.
Možno konštatovať, že na rozdiel od vedeckej a odbornej obce, Program revitalizácie si získal mysle a srdcia väčšiny starostov dotknutých obcí. Starosta obce Hraničné Mgr. Miroslav Pokrivčák to vyjadril slovami: "Podľa môjho názoru, poslancov OZ, ale aj starostov ostatných obcí, vykonávanie týchto protipovodňových opatrení, prevencie a údržby je nutné riešiť i ďalej postupne do vodných tokov - potokov, aby sa voda zdržiavala v danom území obce a nie čo najrýchlejšie sa odliala do susedných obcí, miest so všetkými odpadmi z prírody, kameňmi, konármi a ostatnými segmentami... Ak sa nebude riešiť a zabezpečovať prevencia, údržba a ochrana území pred povodňami... príroda nám to stonásobne vráti v neprospech nás všetkých."
Juraj Kohutiar, NPOA
