Prešli už roky a našťastie sa podobné dažde v oblasti nezopakovali. Aspoň zatiaľ. Určite sa však zopakujú, pretože horský masív Bachureň zvláštnym spôsobom priťahuje k sebe mraky spôsobujúce extrémne prívalové dažde. A ak lokálne padne toľko vody, ako v júli 1998, následná povodeň bude v Jarovniciach ešte extrémnejšia. Jednoducho preto, lebo zregulovanými úsekmi Svinky sa povodňová vlna priženie do Jarovníc ešte rýchlejšie, ako v júli 1998. Regulácia potokov nie je protipovodňové riešenie a nechráni obce pred povodňami. Ochrániť nás môže iba riešenie, ktoré spomalí prítok dažďovej vody z povodia do vodného toku. Len vtedy možno reálne predchádzať povodni. Takže posilňovanie vodozádržnej kapacity povodia Svinky bude prospešné pre všetkých - v tomto prípade tak pre gadžov, ako aj pre Rómov.
Tu sa začína spomínaný príbeh. V roku 2011 pracovalo na budovaní vodozádržných protipovodňových opatrení desať dlhodobo nezamestnaných Rómov. O tomto snažení som písal tu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/276259/Romovia-revitalizuju-krajinu-a-uspesne.html.
Čo som však nepísal je, že sa matky s deťmi z osady chodili do lesa pozerať, ako ich manželia i otcovia pracujú. V Jarovniciach, ako aj v ďalších obciach s osadami, pracovalo sedem rómskych tímov - za minimálnu mzdu robili poctivo. Za všetkých citujem jedného z rómskych robotníkov: „Z prvej výplaty som si kúpil jedno a z druhej druhé okno. Z tretej výplaty som si kúpil dvere. Potom som deťom kúpil posteľ, aby mohli dôstojnejšie spávať. A teraz? Čo mám robiť? Chcel by som pokračovať, ale to zastavili a nevieme prečo. Snažil som sa robiť dobre. Aj gadžovia v obci boli radi, že robíme, lebo mali pocit, že ochraňujeme aj ich. Začali si ma bieli vážiť, nielen preto, že nekradnem a mám peniaze na jedlo pre rodinu, ale preto, že robím aj na ich ochrane..."
Vrátim sa k použitému riešeniu po tragickej povodni. Prišli odborníci a povedali - bude sa to riešiť takto. Miestnych sa nepýtali, ani ich nezapojili do aktivít na ochrane pred povodňami. Stovky nezamestnaných Rómov z Jarovníc sa prizerali, ako im „gadžovia" realizujú projekt na zvýšenie ich bezpečnosti. „Vybrali" sa firmy, ktoré urobili regulácie miestnych tokov a ľudia majú mať pocit väčšieho bezpečia. Pýtam sa, či im tento pocit bezpečia vydrží aj po tom, keď im celú osadu spláchne povodňová vlna - a to vinou zlého vodohospodárskeho riešenia.
Preto tvrdím - tí, ktorí pracovali na zastavení vládneho Programu revitalizácie krajiny majú teraz maslo na hlave - a to aj v súvislosti s nárastom agresivity, nenávisti a xenofóbie v našej spoločnosti! Program revitalizácie krajiny ľudí spájal a nie rozdeľoval, búral múry neznášanlivosti - dával prácu aj tým ľuďom, ktorými väčšinou opovrhujeme a zaškatuľkovali sme ich do kategórie nielen menejcenných, ale aj príživníkov. Ak by napríklad z osady v Jarovniciach pracovalo v miestnom chotári 500 Rómov na budovaní ochrany pred povodňami, títo ľudia by vytvorili hodnoty, ktoré by prispeli k väčšej ochrane celej komunity - teda aj bielych. Platili by pritom dane štátu i odvody poisťovniam. Zveľaďovali si svoje príbytky a lepšie sa starali o svoje rodiny. Ale politici budú radšej Rómov naďalej prehliadať a problémy s rómskou komunitou budú narastať. Aj preto následne voliči na ich „vyriešenie" pošlú Kotlebovcov!
Článok môžete podporiť aj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Romovia-z-osad-vedia-robit-Musia-vsak-dostat-sancu
