To čo sme zdedili z éry budovania demokratického centralizmu vyhovovalo všetkým vládnym garnitúram po 89-om roku a vyhovuje to aj tejto. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo systém demokratického centralizmu dáva politikom z najvyšších pozícií riadenia štátu do rúk moc, ktorá im bezbreho dovoľuje narábať s verejnými financiami. Smutne známy príklad bývalého ministra zdravotníctva hovorí za všetko. Objednal si mediálne služby za 790.000 eur na vylepšovanie svojho imidžu[1].
Politici s usmiatym imidžom chladnokrvne vytvárajú stádový efekt udržať systém riadenia štátu v modeli demokratického centralizmu a z občanov robia ustrašených a bojazlivých ľudí, ktorí držia hubu a krok. Možno aj preto kroky novej vlády sa uberajú prioritné na financovanie viac bezduchej hmoty a menej rozumu. V praxi sa tomu hovorí uplatňovanie Marxovej teórie kapitalizmu. Prečo prioritou politických garnitúr nie sú ľudia, ale bezduchá hmota? Nuž viete si predstaviť, že by v školstve vládol duch tvorivosti, invencie a aktívneho prístupu k životu a vyrastala by nová generácia sebavedomých a otvorených ľudí zodpovedná za svoje prostredie a nepodliehajúca stádovým efektom?
Zúžil by sa priestor pre generáciu arogantných politikov, ktorých úspech závisí na maskovaní charakteru umelým vylepšovaním imidžu.Vzdelanými ľuďmi je umelo vypestovaný imidž ľahko rozpoznateľný a neprehľadnuteľný. Viac vzdelanej spoločnosti sú politici umelo vypestovaným imidžom na smiech. Ak by bolo prioritou štátu viac investovať do vzdelávania ľudí, to by vládla na Slovensku iná politická kultúra. Slovensko by bolo odsúdené na úspech. Prosperita s ľuďmi zodpovednými za svojej ekonomické, sociálne, kultúrne i environmentálne prostredie je jediným smerom k udržateľnému rozvoju spoločnosti. Nuž ale v takom prostredí by sa nedalo kradnúť.
Spomínam na podráždenú reakciu štátneho tajomníka Ministerstva regionálneho rozvoja na konferencii „Regióny si pomáhajú sami" v Levoči v roku 2002, na ktorej vznikla Charta regiónov Slovenska[2] . Odpoveďou ministerstva bola na rýchlo zorganizovaná konferencia v Banskej Bystrici pod názvom „Silný štát, prosperujúce regióny". Mali problém rozchodiť, že niekto z dola bez stranícjej úlohy si dovoľuje formulovať zodpovernosti v štruktúre riadenia štátu. Samozrejme, že organizátorov konferencie do Bystrice nepozvali, aby nedajbože štátni úradníci sa nenakazili Chartou regiónov z Levoče.
Na konferencii v Levoči sa totiž prezentovali niektoré zaujímavé výstupy, ktoré sú stále aktuálne a ponúkajú systémovú inštitucionálnu reformu verejnej správy na princípoch zdrojov. Na to, aby sa rozvíjal štát, potrebujeme schopných ľudí, ktorí budú mať také informačné zdroje, ktorými dokážu využívať technologické zdroje pri udržateľnom využívaní prírodných zdrojov. Na efektívne narábanie všetkých týchto zdrojov potrebujeme aj finančné zdroje. Z tejto zdrojovej metódy vyvstáva jednoduchá inštitucionálna reforma rezortov štátu v tejto štruktúre:
Ministerstvo ľudských zdrojov (terajší rezorty školstva, kultúry, sociálnych vecí azdravotníctva)
Ministerstvo technologických zdrojov (technologické nástroje na využívanie prírodných zdrojov)
Ministerstvo prírodných zdrojov (ochrana lesov, pôdy, vody aprírody)
Ministerstvo informačných zdrojov (telekomunikácie, informačné technológie)
Ministerstvo finančných zdrojov (tak ako doteraz)
Touto reformou by sa z 9-tich vytvorilo 5 ministerstiev. Zefektívnením a rozšírením pracovnej náplne zamestnancov na ministerstvách s vyššími platmi povedzme o 50% pre štátnych úradníkov, by sa ušetril kopec peňazí. Odhadujem že možno aj 50 mil. eur, ktoré by mohli ísť do školstva a zdravotníctva. Touto reformou by sa viac decentralizovali kompetencie, naplno by sa uplatnil princíp subsidiarity, spriehľadnili by sa rozhodovacie právomocí, odbyrokratizoval, zoštíhlil a zefektívnil by sa štátny aparát. Pripomínam, že tento koncept bol vypracovaný pred 10-tími rokmi a vznikol procesným spôsobom otvoreného dialógu dvoch multisektorových tímov na úrovni okresov Sabinov a Levoča. A keďže som večný „optimista", dovolím si tvrdiť, že skôr sa dopracujeme ešte k väčšiemu úpadku, ako začneme skutočnú reformu riadenia štátu. Prečo? Lebo tí, ktorí sú sa dostanú k moci, už po jej získaní stratia motiváciu to meniť a tí ktorí sú na druhom brehu nevedia, kde je sever.
[1] http://www.sme.sk/c/5730786/imidz-rasiho-patril-medzi-najdrahsie.html
