Ak by som sa stal predsedom regiónu, v ktorom mám voličskú podporu na úrovni sotva prelezenia do parlamentu, zbalil by kufre a odišiel by som na politický dôchodok. Neurobil by som to iba vtedy, ak by som sa hrabal do verejných funkcií kvôli kšeftom a nie kvôli službe verejnosti. Z tohto pohľadu by víťazí mali odisť do politického dôchodku. A čo tí, ktorí vo voľbách prehrali? Patria tiež na politický dôchodok. Najrýchlejšie budú odchádzať europoslanci. Kuriózne bude pôsobenie europoslanca Maňku, po prehre s Kotlebom.
Jediní, ktorí ako tak obstáli v regionálnych voľbách sú Frešo a Kotleba, ktorí majú vo svojich regiónoch viditeľnú podporu nad 13%. Avšak aj medzi nimi je veľký rozdiel. Kým Frešo je predsedom politickej strany, ktorá na Slovensku vládla 2 funkčné obdobia, Kotleba je vo verejnej funkcie nepopísaný list. Iba ak to, že je vnímaný ako extrémista. Tento pán dostal najväčšiu dôveru a bude musieť preukázať politickú zrelosť oveľa rýchlejšie, ako si možno aj sám predstavoval. A možno je to aj dobre z dvoch dôvodov. Prvým dobrým dôvodom je, že víťazstvom prichádza zodpovednosť a zo zodpovednosťou vytriezvenie voličov víťaza.
Druhým dobrým dôvodom je, že je to už asi posledné varovanie tzv. štandartným politickým stranám. Budú musieť sa prebudiť a prejsť hlbokou očistou. Ak to neurobia, odídu na cintorín k už mŕtvym politickým stranám. Tým sa síce môže zvyšiť riziko rastu populizmu, agresivity i xénofóbie v spoločnosti, ale zároveň to zmobilizuje ľudí, ktorí môžu priniesť novú kvalitu do politického života. Z tohto dôvodu sú výsledky regionálnych volieb dobrou správou pre Slovensko. Začína očistec politického života!
